Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Azet.sk prejdi na

Evelyn o drsných komentároch na svoju osobu: Ľudia vedia byť hrozne zlí, ale nehanbím sa za to, že som iná

13.01.2016 Monika Chybová

Evelyn hovorí, že ľudia vedia byť hrozne zlí a neprajní. Vysporiadať sa s tým si vyžaduje obliecť hrošiu kožu. Inak by z toho mala aj ročnú depresiu.

V živote sa jej osvedčila úplne jednoduchá vec 4 obrázky vo fotogalérii V živote sa jej osvedčila úplne jednoduchá vec

Stretávate sa často s tým, že kašli na to a daj niečo vtipné?

Ne-zná-šam to! Robím vtipné veci, no nie na lusknutie prsta. Nie som šašo. Som normálna žena, ktorá nemá vždy dobrý deň, dobrú náladu a nie vždy chce niekoho baviť. Hlavne mám rada veci trochu pripravené. Musím si to premyslieť, aby som sama so sebou mohla byť spokojná. Človek vidí len to 30-sekundové video a myslí si, že je to jednoduché. Beháš s telefónom a točíš debiliny. No nech si to skúsi. Nie je to ľahké. Vložím do toho mrte energie a urobím to tak, ako nikto.

A že je to super, o tom svedčí aj vyše 150-tisíc fanúšikov na sociálnej sieti. Nezamáva s takým mladým človekom sláva?

Pokračovanie článku pod reklamou videoreklama

Keď sa človek chce pocítiť, pocíti sa, čo je veľmi zle. Môj cieľ bol a je robiť veci, ktoré ma bavia. Tá „sláva“ je taký vedľajší produkt. Nezamávala mnou. Nerobím to totiž kvôli nej, ale kvôli tomu, že ma to, čo robím, brutálne baví a dávam tým ľuďom radosť. Teším sa z toho, že ma ľudia poznajú a že dokážem robiť, čo ma baví a má to diváka. To, že som známa, je fajn. Niekedy. Ale nie je to len med lízať. Najmä, keď vás riešia a kritizujú ľudia, ktorí vás vôbec nepoznajú.

Zmenil sa vám za ten rok „od kún“ život výrazne?

Nie. Iba som si našla prácu, ktorá ma maximálne napĺňa. Zmeny sú len také moje vnútorné. Tým, že som začala pracovať sama na seba, musel sa zo mňa stať naozaj zodpovedný človek, ktorý ráno vstane, pripraví sa, dvíha telefón atď. Proste chcem byť samostatná a pracujem na tom.

Čiže škola života?

Totálna! Zrazu som troška známa z internetu a čo tam ľudia riešia! Je ich možno len desať percent, no tých je takých silných, že sa vám vryjú pod kožu. Vedia byť hrozne zlí, neprajní a spochybňujú ma. Vysporiadať sa s tým si vyžaduje obliecť hrošiu kožu. Inak by som mala aj ročnú depresiu. Ale naučila som sa byť vo veľa veciach asertívna. Idem sama za seba. Jedna vec sa mi osvedčila. Keď dám na svoju intuíciu, je to v pohode. V momente, ako sa začnem siliť do vecí, nebude to dobré.

Počúvate sa?

Brutálne. A odvtedy som šťastnejšia. V každej situácii, keď sa počúvame, je nám oveľa lepšie.

Aj iných rada počúvate, či skôr rozprávate len vy?

Vždy som bola hlučná a mala rada pozornosť na sebe. Čím som staršia, tým som radšej, keď je pozornosť na iných. Ja si môžem v kľude sadnúť a byť aj dve hodiny ticho a nechať sa baviť. Ale, samozrejme, že mám fázy, keď potrebujem všetko na svete povedať za dve minúty. (smiech) Musí to byť pestré zase. Aj samota je dôležitá. Dobíja ma. Milujem byť sama. To je moja introvertná stránka. Aj keď, mnohí neveria, že ju mám. No ja som do istej miery introvert. Hrozne sa hanbím hovoriť pred ľuďmi a nechápem, ako som mohla kedysi robiť ten stand up. To je normálne že adrenalínový šport.

Ale tak zase, nebojíte sa povedať si názor.

Nie. Toto napríklad nemám rada na ľuďoch. Keď nemajú svoj názor a nevedia sa prejaviť. Alebo to z nich musíš dolovať. Sa spýtam a ty povieš. V pohode. Nie že ticho rozprávaj, čuškaj v rohu a nevytŕčaj z radu. Ale s týmto ja mám celoživotný problém. Ľudia na mňa ukazujú prstom, lebo som iná. Pritom som nikomu neublížila. Zato tolerujú tých, ktorí sú možno aj prehnití zvnútra, ale sú tíško, tak akože dobre. Nepáči sa mi to a je to brutálne nefér. Ale nehanbím sa za to, že som iná. Páči sa mi na ľuďoch rôznorodosť. A aj keď niektorí môj drajv nemusia, nenechám si kvôli tomu pokaziť život!

 

Tlačiť Diskusia (5)