Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Azet.sk prejdi na

Milan sa neodvážil ísť na slepé rande: Namiesto seba poslal iného muža, neskôr to trpko oľutoval!

13.02.2016 Casprezeny.sk

Ten, s ktorým som mala mať prvé rande naslepo, nenabral odvahu, a tak namiesto seba vyslal kamaráta. A ani nevie, ako dobre urobil...

Nikdy by mi nenapadlo, že na rande príde namiesto neho niekto iný. Nikdy by mi nenapadlo, že na rande príde namiesto neho niekto iný.

Mala som osemnásť rokov a život pred sebou. Nemala som sa zle, ale chýbala mi nejaká spriaznená duša. Moje rovesníčky mali už dávno priateľov, no ja som bola po celý čas skôr samotárka. Kamarátky na mňa už nemali toľko času, pretože sa venovali svojim frajerom. A ja som trávila tiché večery nie v parku na lavičke pri horúcich bozkoch, ale sama v našej záhrade alebo na balkóne, kde som pozorovala hviezdy.

Koľkokrát mi bolo clivo a snívala som pod korunami stromov o princovi, ktorý na mňa čaká. Až jeden večer som sa rozhodla, že si podám inzerát. Výstižný, jednoduchý a uvidím, čo to prinesie. Prešli dva týždne a ja som už sedela na dohovorenom mieste, na lavičke medzi storočnými lipami. Bolo to veľmi romantické, s nádychom tajomna a vzrušenia, lebo som vôbec nevedela, či ten, čo príde, mi bude aspoň trochu sympatický. Cítila som sa neisto a začala som sa ošívať.

Cítila som sa ako v rozprávke

Nikde naokolo nebolo nikoho, a tak som si ešte raz strekla svoj obľúbený parfum, ktorý som si kúpila za ťažko zarobené peniaze na brigáde a čakala ďalej. Po chvíľke sa pri mne pristavil celkom pekný mladý muž. Pozrela som sa na neho a dúfala, že to bude Milan, ako sa mi v liste predstavil. Jeho fotku som vôbec nevidela, a tak som nemala ani poňatia, kto vlastne príde na stretnutie. Sadol si ku mne, podal mi ruku a predstavil sa ako Milan. Na lavičke sme sa zhovárali asi hodinu a potom sme išli do blízkej kaviarne na kávu.

Pokračovanie článku pod reklamou videoreklama

Ja som vypila aspoň tri, lebo sme sa tam zdržali naozaj dlho. Keď ma odprevádzal domov, cítila som sa ako v rozprávke. Takto sme sa stretli ešte zopárkrát a začali sme spolu chodiť. Jedného dňa, keď sme išli s Milanom na piknik, zdôveril sa mi, že na stretnutie nemal prísť vôbec on, ale jeho kamarát, ktorý chvíľu pred našou prvou schôdzkou „pustil do gatí“ a radšej nahovoril svojho dobrého kamaráta, ktorý sa, mimochodom, volal Peter, aby ho zaskočil, nech tam nesedím zbytočne taká opustená.

Škaredá hra osudu

Vtedy ešte neboli mobily ako dnes, a tak to vyriešil svojsky. No Peter sa do mňa nakoniec zaľúbil a hral so mnou túto hru. Najskôr som bola veľmi naštvaná, veď celý ten čas som si myslela, že sa volá Milan a zdalo sa mi to ako škaredá hra osudu, ale potom mi táto nevinná výmena prestala prekážať a bola som rada, že som namiesto Milana spoznala Petra, teraz už môjho manžela.

Dodnes si pamätám na deň, keď sme išli s jeho kamarátmi na túru a mal tam byť aj Milan. So stiahnutým žalúdkom som čakala, až ho uvidím, veď s ním som si vymieňala listy, vôbec prvé zaľúbené v mojom živote. Ale Milan bol presný opak môjho Petra. Napriek tomu sme si celkom padli do nôty a stali sa z nás dobrí kamaráti. Dnes, po dvadsiatich rokoch, sa na tom len smejeme, keď sa celá partia stretneme v horách na chate.

Čo my na to? 

Milá Kvetka, všetko je napokon tak, ako má byť. Osud má pre nás niekedy v zálohe práve takéto prekvapenia. Ktovie, ako by dopadla prvá schôdzka so skutočným Milanom... Možno by bola zároveň aj poslednou, keďže tvrdíte, že Milan je pravým opakom Petra. Vychutnávajte si vzájomnú blízkosť a držíme vášmu vzťahu palce!

Tlačiť Diskusia