Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Azet.sk prejdi na

História chrípky: Zabíjala už aj v minulosti

27.11.2009 Eva Peterová

Pandémie chrípky sú hodnoverne zdokumentované už od 16. storočia. Odvtedy sa v každom storočí vyskytli priemerne tri, cyklicky každých 10 až 50 rokov.

Lekári odporúčajú nechať sa zaočkovať proti chrípke 2 obrázky vo fotogalérii Lekári odporúčajú nechať sa zaočkovať proti chrípke

Pandémie chrípky sa začali náhle, bez varovania, šírili sa v populácii prudkou rýchlosťou a zanechali po sebe značné škody.

Pandémia je z pohľadu života spoločnosti závažnou celosvetovou udalosťou. Dochádza pri nej k veľmi rýchlemu rozšíreniu ochorení do všetkých častí sveta, pričom na ňu ochorie viac ako 25 % celej populácie. Je spojená s vysokou chorobnosťou, nadmernou úmrtnosťou a narušením sociálneho a ekonomického systému.

V 20. storočí boli zaznamenané tri veľké pandémie chrípky. V roku 1918 to bola tzv. španielska chrípka, v roku 1957 tzv. ázijská chrípka, v roku 1968 tzv. hongkonská chrípka.


Španielska chrípka 1918 – 1919

Pandémiu tejto chrípky spôsobil vírus chrípky A(H1N1) a vyžiadala si 20 - 40 miliónov obetí na životoch. Len pre porovnanie, počet úmrtí v prvej svetovej vojne sa odhaduje na 8,3 milióna. Ochorenie malo rýchly nástup a zvyčajne vyústilo do zlyhania dýchacieho systému, ktoré spôsobilo smrť.

Prvé prípady ochorenia boli zaznamenané v marci 1918 v Európe a prostredníctvom lodnej dopravy došlo k prenosu infekcie do USA, Ázie a Afriky. Prvú vlnu pandémie, ktorá prebehla na jar a v lete 1918, charakterizovala relatívne nízka úmrtnosť. Hlavný varovný signál závažnosti ochorenia teda chýbal.

V auguste, keď sa začala druhá vlna, nebola na pandémiu pripravená žiadna z krajín. Chrípka sa naplno prejavila najprv vo Francúzsku, Sierre Leone a USA, úmrtnosť sa zvýšila až 10-násobne. Takýto priebeh prenosného ochorenia nebol dovtedy ani odvtedy zaznamenaný.

Úmrtnosť na chrípku je väčšinou najvyššia u „veľmi mladých“ alebo „veľmi starých ľudí“. Zaujímavosťou španielskej chrípky je, že primárne postihovala zdravých ľudí v produktívnom veku, 15- až 35-ročných, až 99 % všetkých úmrtí bolo vo vekovej skupine do 65 rokov.

Predpokladá sa, že mnoho úmrtí spôsobila sekundárna infekcia, ktorá vyvolala pneumóniu a primárnu infekciu pľúc. Dôsledkom postihnutia pľúcneho tkaniva bolo krvácanie, ktoré spôsobilo úmrtie u pacienta v čase do 48 hodín či skôr. Za katastrofálne následky španielskej chrípky môže i pochybenie zdravotníckych inštitúcií. Antibiotická liečba ešte nebola objavená a výroba vakcíny bola irelevantná vzhľadom na to, že vírus chrípky nebol identifi kovaný. Závažné je však i zlyhanie verejných zdravotníckych inštitúcií, ktoré nedokázali zabezpečiť dôkladné presadzovanie všeobecných preventívnych zásad.


Ázijská chrípka 1957 – 1958

Spôsobil ju vírus chrípky A(H2N2). Oproti vírusu španielskej chrípky bol ,,slabší“ a hlavne, svet bol už lepšie pripravený. Prvý prípad sa objavil v Singapure. Očkovacia látka, ktorá bola nachystaná pre epidémiu sezónnej chrípky, sa okamžite ukázala ako najefektívnejší spôsob prevencie, keď dokázala zredukovať jej šírenie minimálne o dve tretiny. Aj antibiotiká už boli dostupné, využívali sa na liečbu komplikácií chrípky, vrátane bakteriálnej pneumónie.

V máji sa do sveta dostala správa o epidémií chrípky v Hongkongu a Singapure. Vzorky izolovaného vírusu sa ihneď distribuovali a továrne na prípravu liečiv začali okamžite s produkciou očkovacej látky. Chorobnosť vykazovala niektoré charakteristické znaky zhodné so sezónnou chrípkou. Najväčší počet úmrtí bol zaznamenaný u detí a starších ľudí. Počas prvej vlny pandémie sa väčšina prípadov koncentrovala u detí v školskom veku.

Druhá vlna pandémie sa vo väčšine krajín vyskytla jeden až tri mesiace po prvej vlne spôsobujúc vysoký počet ochorení a vzostup úmrtnosti hlavne u starších ľudí. Celková úmrtnosť sa globálne odhaduje na 20 mil.


Hongkonská chrípka 1968 – 1969

Túto pandémiu zapríčinil vírus chrípky A(H3N2). Bola opäť o niečo slabšia ako ázijská, ale priniesla niekoľko nemilých epidemiologických prekvapení. V júli 1968 sa objavil nový typ vírusu chrípky v Hongkongu. V mnohých krajinách bolo ochorenie menej vážne s nižšou hladinou úmrtnosti a pomalším šírením. Dôvodom, prečo bol pandemický vírus slabší, je skutočnosť, že medzi vírusom, ktorý spôsobil ázijskú chrípku a hongkonskú chrípku, existuje genetická podobnosť a časť populácie už teda mala získanú imunitu proti vírusu. Počet úmrtí sa odhaduje na 1 mil.

Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!

Tlačiť Diskusia