Používaním stránok prevádzkovaných Azet.sk, a.s. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK Viac info

História chrípky: Zabíjala už aj v minulosti

27.11.2009 , Eva Peterová, Nový čas Zdravie

Pandémie chrípky sú hodnoverne zdokumentované už od 16. storočia. Odvtedy sa v každom storočí vyskytli priemerne tri, cyklicky každých 10 až 50 rokov.

Lekári odporúčajú nechať sa zaočkovať proti chrípke Lekári odporúčajú nechať sa zaočkovať proti chrípke

Pandémie chrípky sa začali náhle, bez varovania, šírili sa v populácii prudkou rýchlosťou a zanechali po sebe značné škody.

Pandémia je z pohľadu života spoločnosti závažnou celosvetovou udalosťou. Dochádza pri nej k veľmi rýchlemu rozšíreniu ochorení do všetkých častí sveta, pričom na ňu ochorie viac ako 25 % celej populácie. Je spojená s vysokou chorobnosťou, nadmernou úmrtnosťou a narušením sociálneho a ekonomického systému.

V 20. storočí boli zaznamenané tri veľké pandémie chrípky. V roku 1918 to bola tzv. španielska chrípka, v roku 1957 tzv. ázijská chrípka, v roku 1968 tzv. hongkonská chrípka.


Španielska chrípka 1918 – 1919

Pandémiu tejto chrípky spôsobil vírus chrípky A(H1N1) a vyžiadala si 20 - 40 miliónov obetí na životoch. Len pre porovnanie, počet úmrtí v prvej svetovej vojne sa odhaduje na 8,3 milióna. Ochorenie malo rýchly nástup a zvyčajne vyústilo do zlyhania dýchacieho systému, ktoré spôsobilo smrť.

Prvé prípady ochorenia boli zaznamenané v marci 1918 v Európe a prostredníctvom lodnej dopravy došlo k prenosu infekcie do USA, Ázie a Afriky. Prvú vlnu pandémie, ktorá prebehla na jar a v lete 1918, charakterizovala relatívne nízka úmrtnosť. Hlavný varovný signál závažnosti ochorenia teda chýbal.

V auguste, keď sa začala druhá vlna, nebola na pandémiu pripravená žiadna z krajín. Chrípka sa naplno prejavila najprv vo Francúzsku, Sierre Leone a USA, úmrtnosť sa zvýšila až 10-násobne. Takýto priebeh prenosného ochorenia nebol dovtedy ani odvtedy zaznamenaný.

Úmrtnosť na chrípku je väčšinou najvyššia u „veľmi mladých“ alebo „veľmi starých ľudí“. Zaujímavosťou španielskej chrípky je, že primárne postihovala zdravých ľudí v produktívnom veku, 15- až 35-ročných, až 99 % všetkých úmrtí bolo vo vekovej skupine do 65 rokov.

Predpokladá sa, že mnoho úmrtí spôsobila sekundárna infekcia, ktorá vyvolala pneumóniu a primárnu infekciu pľúc. Dôsledkom postihnutia pľúcneho tkaniva bolo krvácanie, ktoré spôsobilo úmrtie u pacienta v čase do 48 hodín či skôr. Za katastrofálne následky španielskej chrípky môže i pochybenie zdravotníckych inštitúcií. Antibiotická liečba ešte nebola objavená a výroba vakcíny bola irelevantná vzhľadom na to, že vírus chrípky nebol identifi kovaný. Závažné je však i zlyhanie verejných zdravotníckych inštitúcií, ktoré nedokázali zabezpečiť dôkladné presadzovanie všeobecných preventívnych zásad.


Ázijská chrípka 1957 – 1958

Spôsobil ju vírus chrípky A(H2N2). Oproti vírusu španielskej chrípky bol ,,slabší“ a hlavne, svet bol už lepšie pripravený. Prvý prípad sa objavil v Singapure. Očkovacia látka, ktorá bola nachystaná pre epidémiu sezónnej chrípky, sa okamžite ukázala ako najefektívnejší spôsob prevencie, keď dokázala zredukovať jej šírenie minimálne o dve tretiny. Aj antibiotiká už boli dostupné, využívali sa na liečbu komplikácií chrípky, vrátane bakteriálnej pneumónie.

V máji sa do sveta dostala správa o epidémií chrípky v Hongkongu a Singapure. Vzorky izolovaného vírusu sa ihneď distribuovali a továrne na prípravu liečiv začali okamžite s produkciou očkovacej látky. Chorobnosť vykazovala niektoré charakteristické znaky zhodné so sezónnou chrípkou. Najväčší počet úmrtí bol zaznamenaný u detí a starších ľudí. Počas prvej vlny pandémie sa väčšina prípadov koncentrovala u detí v školskom veku.

Druhá vlna pandémie sa vo väčšine krajín vyskytla jeden až tri mesiace po prvej vlne spôsobujúc vysoký počet ochorení a vzostup úmrtnosti hlavne u starších ľudí. Celková úmrtnosť sa globálne odhaduje na 20 mil.


Hongkonská chrípka 1968 – 1969

Túto pandémiu zapríčinil vírus chrípky A(H3N2). Bola opäť o niečo slabšia ako ázijská, ale priniesla niekoľko nemilých epidemiologických prekvapení. V júli 1968 sa objavil nový typ vírusu chrípky v Hongkongu. V mnohých krajinách bolo ochorenie menej vážne s nižšou hladinou úmrtnosti a pomalším šírením. Dôvodom, prečo bol pandemický vírus slabší, je skutočnosť, že medzi vírusom, ktorý spôsobil ázijskú chrípku a hongkonskú chrípku, existuje genetická podobnosť a časť populácie už teda mala získanú imunitu proti vírusu. Počet úmrtí sa odhaduje na 1 mil.

Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!

Tlačiť Diskusia
Čas pre ženy>Zdravá a štíhla>Zdravie>História chrípky: Zabíjala už aj v minulosti
Vyrobte si vlastné menovky na vianočné darčeky