Používaním stránok prevádzkovaných Azet.sk, a.s. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK Viac info

Vierka a Fredy Ayisi: Rozvod na ich vzťahu stopy nezanechal

15.09.2012 , Lucia Lukušová, Nový Čas pre ženy

Tanečník Fredy Ayisi (46) je pre svoju jedinú dcéru Vierku (23) nielen otcom, tanečným poradcom, ale aj veľmi dobrým kamarátom. Povedia si úplne všetko?

Fredy je zásadový. Nikdy nefajčil a nepil alkohol. 5obrázkov vo fotogalérii Fredy je zásadový. Nikdy nefajčil a nepil alkohol.

Na ktoré miesto v rebríčku dôležitých vecí v živote by ste zaradili tanec?

F: Tanec mi priniesol všetko v mojom živote. Patrí medzi moje najdôležitejšie priority. Za tancovanie som veľmi vďačný. Zmenil sa len môj pohľad naň. Kedysi som chcel byť kráľom diskoték, baliť dievčatá. Neskôr som si vďaka nemu zarábal na živobytie. Teraz som zas v rovine, keď ho vnímam ako lásku, prináša mi šťastie, harmóniu a relax. Je to niečo veľmi blízke a osobné.
V: V mojom prípade je to niečo, s čím prichádzam do kontaktu každý deň. Prepletám ho so spevom. Mám svoju tanečnú školu, sledujem trendy, zaujímajú ma nové tanečné skupiny...

Mali ste navrch pred ostatnými chalanmi, keď ste sa vedeli vlniť do rytmu na diskotéke?

F: Jasné. Začal som s tým v sedemnástich. Bolo to v období, keď som chodieval na diskotéky, zaujímal som sa o dievčatá. Vždy to prinášalo obdiv a úspech u opačného pohlavia. Dnes je to celkom iné. Kedysi sme sa tešili, že sa môžeme hýbať, jašiť sa. Všetko bolo akési radostnejšie, všade bolo väčšie nadšenie. Teraz ľudia prijímajú všetko veľmi ľahostajne, na diskotékach je to viac o alkohole a prezentovaní, čo má človek na sebe. Mladí majú iné priority.
V: Dnes keď prídem na diskotéku do tretej rána, kým všetci nie sú pod vplyvom alkoholu, len stoja a tvária sa veľmi dôležito. Iba pár ľudí si ide zatancovať.

Chodievate na diskotéky aj spolu?

F: Ja už nechodievam. Kedysi som Vierku brával na všetky akcie. Absolvoval som stovky diskoték a chodil som tam väčšinou pracovne. Dnes sa musí udiať niečo výnimočné, aby som išiel na diskotéku. Skôr ma to odrádza. Ak sme však niekde mimo Slovenska, ideme sa spoločne zabaviť.

Do sedemnástich vás zaujímalo hlavne karate. Čo sa stalo, že kimono ste vymenili za tepláky?

F: Dovtedy som bol sfanatizovaný karate. Mal som dobrého učiteľa pána Pentora, ktorého si dodnes veľmi vážim. Keď však tréner z klubu odišiel, zrútil sa mi svet. Zrazu som mal veľa času a nemal som si kde vybíjať energiu. Preto som chodil von s kamarátmi, napríklad s Petrom Batthyánym, vystrájali sme, kadekomu sme vyvolávali a robili si žarty cez telefón. Vtom období k nám z USA prišla vlna breakdance. Bolo to niečo nové. Kamarát priniesol časopis Bravo, v ktorom sme videli obrázky, ako to vyzerá. Nevedeli sme, ako sa to tancuje, ale videli sme, že sa dá točiť na hlave, kolene i chrbte. V rakúskej televízii sme každý týždeň čakali na program, kde to tiež tancovali. A tak sme to začali skúšať v pouličných podchodoch. Museli sme však tancovať potajomky, lebo v čase komunizmu nás neraz prenasledovali policajti.

Takže ste pretancovali celú pubertu?

F: V podstate áno. Mama, s ktorou som vyrastal, so mnou nemala veľké problémy. Vždy som mal určité zásady, ktoré pretrvali dodnes. Napríklad nikdy som nefajčil, nepil som alkohol. Neviem, akú má chuť pivo či víno. Skôr ma priťahovali veci spirituálne, duchovné.

Spoznali ste vďaka tancu aj svoju lásku?

F: Áno, s Vierkinou mamou sme sa zoznámili na diskotéke, kde som vystupoval. Začali sme spolu tancovať, na druhý deň sme sa stretli a už to šlo.
V: Konkrétnu osobu nie, ale vďaka možnostiam, ktoré mi práve tanec ponúkol, som stretla veľa talentovaných a zaujímavých ľudí, s ktorými spolupracujem dodnes. S mnohými sme priatelia.

Vierka sa narodila, keď ste mali len 23 rokov. Nebolo to dosť skoro na to, aby ste sa stali živiteľom rodiny?

F: Zdalo sa mi to úplne prirodzené v tomto veku. Bolo to v čase, keď som sa vrátil z vojny. Keď som sa dozvedel, že budem otcom, bol som nesmierne šťastný a privítal som ju s obrovským očakávaním. Pre mňa bola dôležitá od začiatku. Nebral som to tak, že sa musím o ňu postarať, len aby mala čo jesť. Je to super, ako to Boh i osud zariadili. Dnes som ešte pomerne mladý a mám už dospelú dcéru. Dokonca som vo veku, keď sa vôbec nebránim, že by som ešte mohol mať dieťa. Je pravda, že mnoho vecí v mojom manželstve nebolo správnych, chcel by som ich zmeniť, napraviť alebo najradšej by som bol, keby vôbec neboli. Čo sa však týka Vierky, a to, že sa narodila, za to som vďačný.
V: Ty si vlastne v mojom veku už bol otcom.

Viete si predstaviť, že by ste už boli mamou?

V: Ešte nie.
F: Kým to však nepríde, to si človek nevie predstaviť. Kto hovorí, že bude mať dieťa, až keď bude na to pripravený, tak to nebude nikdy. Vždy bude mať plno otázok. Keď sa však dieťa narodí, ten, kto chce, okamžite a prirodzene sa do tej roly dostane. Zvládne to.

Máte pocit, že ste neurobili pre záchranu manželstva všetko?

F: Takto je to dobre. S Vierkinou mamou sme priatelia. Mohlo by to byť medzi nami lepšie, ale to by musel mať každý z nás iný osud. Ja by som musel mať inú ženu a ona iného muža pri sebe, aby to klapalo perfektne.

Vedeli ste aj krízovým obdobím prejsť bez zbytočných hádok a osočovania?

F: Po rozvode sme mali oveľa horšie obdobie ako napríklad posledné chvíle v manželstve. Ale nejako sme to zvládli a vyriešili to. Stále sme však mysleli na to, aby Vierka netrpela. Dávali sme jej veľa lásky a venovali jej všetok čas. Myslím, že necítila, že sme sa rozviedli. Možno len hlboko v podvedomí, ale to musí povedať ona.
V: Na to obdobie si veľmi nepamätám. Mala som len šesť rokov a okolo seba milujúcu rodinu, dostatok porozumenia, lásky. Vôbec som sa necítila odvrhnutá. S ocinom sme mali stále pekný vzťah. Mám veľmi super spomienky na detstvo, spoločné výlety, dovolenky.
F: Keby sme ako rodičia ostali spolu, určite by toho všetkého bolo oveľa viac. To mi je ľúto. Ale čo sa dá robiť. Načo sme mali náš vzťah držať nasilu len kvôli Vierke, ak by to medzi nami nemalo byť v poriadku?

Pýtali ste sa rodičov niekedy, prečo sa rozišli?

V: Nie. Tým, že to prešlo hladko, nebrala som to ako katastrofu, ale ako fakt. Bola som šťastná za chvíle s maminou i ocinom.
F: Nezaregistroval som, že by prežívala traumy, prípadne vzdory. Nikdy s ňou neboli starosti, v škole sa dobre učila. V živote som ju neudrel. Stále som sa jej snažil veci vysvetliť, nechával ju, aby sa rozhodovala sama, aby nebola obmedzovaná. Pubertou prešla tak, že som si to ani neuvedomil. Problémy s alkoholom, drogami či chlapcami okolo nás ani neprešli. Bolo to tým, že o všetkom sme sa veľa rozprávali a hlavne sme boli spolu. To skôr dnes má niekedy nápady, ktoré by som skôr očakával v skoršom veku.

Viete, čo má ocino na mysli?

V: Nie. (smiech)
F: Napríklad jej napadne, že pôjde sama do Thajska a bude učiť tanec. Všetko si vybaví a mňa postaví pred hotovú vec. Aj v šestnástich jej napadlo, že odíde sama do New Yorku. Dohovorila sa s priateľmi a mne len povedala, kedy ju treba zaviesť na letisko. Alebo išla za kamarátmi do Ruska. Do mesta, kam nikto necestuje.
V: Ale prestaň, bola som v Rige.
F: Ktovie, nad čím premýšľa teraz. Často má veľké nápady a predstavy, ktoré sa zdajú mimo reality. Ale práve takým ľuďom sa darí. Tým, ktorí rozmýšľajú, ako sa čo dá urobiť a nie, ako sa to nedá.

Stále bol váš vzťah taký kamarátsky?

V: Vždy som mala pred rodičmi rešpekt. No tým, že sme sa stále veľa rozprávali, máme aj kamarátsky vzťah. Veľa sa spolu smejeme, zabávame sa. Nikdy som nemusela pred nimi niečo tajiť, klamať ich. Vedela som, že mám dostatok priestoru na sebarealizáciu.
F: Vzťah rodič a dcéra bude medzi nami, samozrejme, vždy. Priateľstvo závisí od lásky. Mnohokrát mi pomohla, v ťažkých chvíľach ma svojou prítomnosťou a existenciou zachraňovala. Presne si pamätám, ako začala rozprávať, a keď som sa vrátil večer z vystúpenia domov, bola zvedavá, čo som zažil. Hovoril som si: „Tak to je bytosť, s ktorou budem komunikovať do konca života.“ Ak mám akékoľvek starosti, radosti, delím sa s ňou o to. Záleží mi na jej názore.

Vy máte pred otcom tajnosti?

V: Ocino i mamina majú prehľad takmer o všetkom, čo sa deje v mojom živote. Napriek tomu sú však témy, ktoré si nechávam iba pre kamarátky. Prípadne aj také, ktoré nemám potrebu zdieľať. Vtedy ocino vie, že keď som ticho, nechcem o tom hovoriť.

Je pre vás otec vzorom?

V: Určite áno. Veď práve preto nasledujem jeho šľapaje. Mám však aj iné predstavy a názory ako on, idem si za svojím. Veľmi ma ťahá cestovanie a spoznávanie nových ľudí, krajín, preto sa viac sústredím na to, aby som spoznala svet.

Kam sa chystáte najbližšie?

V: Bude to asi Guatemala, kam ideme spolu. Ďalej ma ťahá India, kde som už síce bola, ale rada by som sa tam vrátila na dlhšie a venovala sa filozofii, meditáciám, joge. Mám pocit, že som už dlho nebola v New Yorku, takže určite sa chystám aj tam.

Kedy ste boli na dcéru najviac pyšný?

F: Vždy, keď ju vidím na pódiu, ako vystupuje, ako sa správa, ako komunikuje s ľuďmi, keď mi ostatní hovoria, akú mám krásnu dcéru. Taktiež som na ňu hrdý, keď sa o niečom rozprávame, ona do toho vstúpi a povie niečo múdre. Moja hrdosť však nesúvisí s tým, že tancuje a spieva. Aj keby to nevedela, bol by som na ňu pyšný.

Aj vaši rodičia mali blízko k tancu?

F: Absolútne nie. Môj otec pochádzajúci z Ghany bol elektroinžinier a mama bola stavbárka. Pohybovo boli na tom veľmi zle. Možno sa u mňa prejavili gény ešte z predošlých generácií alebo minulých životov. Svoje africké korene do hĺbky nepoznám, preto neviem presne povedať, kde sa to vo mne vzalo. Záleží to, samozrejme, aj od povahy človeka.

Nikdy vás nelákalo spoznať a pátrať po afrických koreňoch?

F: Na jednej strane viem, že by som tam mal ísť, a neviem sám sebe vysvetliť, prečo som tak ešte neurobil. Myslím, že sa najprv niečo musí stať, aby som tam vyrazil. Je zaujímavé, že už som prešiel mnoho krajín, ale cestu do otcovej rodnej vlasti stále odkladám. Vždy si kúpim letenku niekam inam. V Ghane som bol naposledy ako dvojročný. Žije tam ešte otcova sestra a jej deti, ktorí si na mňa pamätajú, občas si píšeme vianočné pozdravy. Zatiaľ však necítim takú silnú túžbu navštíviť Ghanu, skôr chcem ísť teraz do Guatemaly.

Vierka prezradila o Fredym

✔ Na akom projekte momentálne pracuje?
V lete nakrúcal DVD joga, ktoré by sa malo objaviť na vianočnom trhu.

✔ Bola vám otcova popularita niekedy na príťaž?
Nie. Ocino nikdy nebol spájaný s negatívami, preto mi skôr meno Ayisi veľakrát pomohlo.

✔ Čo vám najčastejšie povie po vašom vystúpení?
Vždy sa trošku vzdialime od ostatných a rozoberieme, aké to bolo. Pochváli ma, a keď treba, povie mi aj nedostatky.

✔ Hádate sa kvôli tancu?
Teraz už nie.

Tlačiť Diskusia
Čas pre ženy>Celebrity>O kom sa hovorí>Vierka a Fredy Ayisi: Rozvod na ich vzťahu stopy nezanechal
Vyrobte si vlastné menovky na vianočné darčeky