Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Azet.sk prejdi na

Evita Urbaníková o manželstve: Aj krik aj plač, všetko bolo

16.07.2013 Katarína Patvarošová

"Láska má toľko podôb! Len treba potlačiť urazené a ublížené ego," hovorí spisovateľka Evita Urbaníková.

"Aj krik, aj plač, aj vyhrážky. Všetko bolo... Časom sa to utriaslo," spomína Urbaníková. 12 obrázkov vo fotogalérii "Aj krik, aj plač, aj vyhrážky. Všetko bolo... Časom sa to utriaslo," spomína Urbaníková.

Už roky máme s Evitou Urbaníkovou vlastnú hru, v ktorej si na otázku ako sa máš odpovedáme číslom. Jednotka je situácia hraničiaca s psychickým dnom, desiatka absolútne šťastie. Niekedy sa mi na displeji mobilu len tak objaví číslo, niekedy zas pošlem číslo ja. Tak o sebe vieme aj bez slov. Je nám jasné, kedy treba zdvihnúť telefón, kedy treba prísť s vínom k tej druhej, kedy sa len tak ticho tešiť z toho, že tá druhá sa má dobre. Veď to poznáte. Priateľky.

Vyzeráš spokojne, takže sa máš dobre.

Na deväť, Kati, na deväť. Ak je život sínusoida, teraz som tam niekde hore a veľmi si to užívam. Cítim sa veľmi dobre, som rada vo svojej vlastnej koži. Beriem, čo život každý deň nosí, a tak nejako si to upratujem podľa vlastných predstáv...

Konečne si šťastná?

Nie konečne, skôr zase.

Ty sama hovoríš, že šťastie je vnútorný stav, ktorý závisí len a len od samotného človeka. Nie od toho, čo sa mu v živote deje.

Pravda. Všetci sa motáme v krivdách minulosti alebo sa pechoríme za nejakou budúcnosťou a dnešok len tak prežijeme... A to je škoda. Toľko vecí nám uniká. Vieš, neskrývam, že mi vo veľa veciach pomohla joga. Ako som ju začala pred rokom cvičiť, otvoril sa mi rozmer, ktorý som len intuitívne cítila a ktorý ma totálne naplnil. Ale totálne.

Vďaka joge zvládam všetko jednoduchšie. Viem sa lepšie sústrediť, viac počúvam svoje telo. Jem zdravšie, viac si sama seba strážim – svoj čas, svoju dobrú náladu, svoje pracovné veci. Ľudí, s ktorými sa stretávam. A pritom som oveľa viac otvorená rôznym životným postojom. Nikomu nič nenanucujem, s nikým sa nehádam, dávam sa inšpirovať alebo sa odstrihávam, keď ma to nebaví. Idem si vlastnou cestou bez toho, aby som po sebe zanechala spúšť alebo niekomu dovolila, aby spúšť nechal vo mne.

"Láska má toľko podôb! Len treba potlačiť urazené a ublížené ego," hovorí spisovateľka Evita Urbaníková. 12 obrázkov vo fotogalérii "Láska má toľko podôb! Len treba potlačiť urazené a ublížené ego," hovorí spisovateľka Evita Urbaníková.

To sa nedá, Evi. Pamätám si momenty, keď si zrútená, zúfalá, ublížená plakala a nadávala a nevedela, čo ďalej...

(smiech) Ja viem. Veď to k životu patrí. Ale možno je to vekom, aj tým, čo prežiješ. Poznáš to na sebe – že ťa už hocičo nevykoľají. A postupne prídeš na to, že ľudia, čo ti ublížili, vlastne len išli svojou cestou, za svojím šťastím. A nech je ich forma akákoľvek, je fajn im časom to šťastie dopriať a odpustiť im tie večery zúfalstva, ktoré si odniesli tvoje kamošky.(smiech)

Takže cesta ku šťastiu je odpúšťať a na nikoho nezanevrieť?

Uhm. Myslím, že áno. Cesta k spokojnému životu je nechať ľudí, nech si žijú po svojom, tak ako my chceme, aby oni rešpektovali nás. A úplný vrchol je, keď ich máš takých aj rada. Poviem ti príklad. Mojim deťom sa len teraz nedávno narodila nevlastná sestrička. Akurát som sedela s Monikou Flašíkovou na obede, keď mi Miňo, môj bývalý manžel, písal esemesku, že teda už to bude a že stretol v nemocnici pôrodníka, ktorý odrodil naše deti.

Ten doktor je zhodou okolností aj môj, aj Monikin lekár, a aj rodinný kamarát. Stretávame sa aj v súkromí. Tak som Miňovi odpísala, že držíme palce, nech to ide rýchlo. A potom sme sa s Monikou obe spontánne a veľmi spokojne na seba usmiali. V takom tom zvláštnom pokoji, že všetko je, ako má byť... Ona bola prvá, čo mi nalievala becherovku, keď sme sa definitívne rozišli. A bola aj pri tom, keď som sa úprimne tešila z toho, že bude mať ďalšiu dcéru. To je život.

„Energia venovaná ľuďom, ktorí ti neprajú, je zbytočná. Kto ťa nemá rád, toho nepresvedčíš.” 12 obrázkov vo fotogalérii „Energia venovaná ľuďom, ktorí ti neprajú, je zbytočná. Kto ťa nemá rád, toho nepresvedčíš.”

Naozaj si sa tešila úprimne?

Naozaj, Kati. Láska má toľko podôb! Len treba potlačiť urazené a ublížené ego. Z tej našej manželskej lásky ostali dve deti, ktoré vidia, že rodičia komunikujú ako ľudia, ktorí si kedysi boli veľmi blízki. To, že potom prišlo obdobie, keď sa naše potreby vo vzťahu začali rozchádzať, to je smola. Stáva sa. Ale dôležité je, že dnes neexistuje napätie, ohováranie. Prajeme jeden druhému len to dobré a vieme si pomôcť, keď treba.

Vieš, keby som ťa nepoznala, neverila by som, že sa to dá.

Ale veď aj my sme sa k tomu museli dopracovať, tiež nami lomcovali rôzne emócie. Aj krik, aj plač, aj vyhrážky. Všetko bolo... Časom sa to utriaslo. A chceli sme to obaja. Je mi jasné, že niekedy sa môžeš snažiť, ale keď druhá strana nie je náchylná k pohode, môžeš sa aj zblázniť a nejde to.

Lenže to sú potom tie zbytočné stresy, negatívna energia a guče v bruchu, ktoré ti nedávajú spať. Niektoré ženy sa roky svojmu bývalému mstia, žijú v pocite ublíženia z minulosti. A nový život, ktorý by si namiesto toho mohli budovať, im uteká pomedzi prsty.

"Cesta k spokojnému životu je nechať ľudí, nech si žijú po svojom." 12 obrázkov vo fotogalérii "Cesta k spokojnému životu je nechať ľudí, nech si žijú po svojom."

Tlačiť Diskusia (8)
NEPREHLIADNITE