Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Azet.sk prejdi na

Dojímavý nápad, ako spojiť dva ľudské svety: Tieto šaty robia Vianoce!

26.12.2013 Casprezeny.sk

Venujte, prosím, pozornosť týmto neobyčajným šatám! Sú dôkazom, že dobro našťastie stále víťazí na ľahostajnosťou.

Výsledkom sú dva sexi modely šiat, ktoré sa šijú v chránenej dielni Dom svitania v Jakubove. 3 obrázky vo fotogalérii Výsledkom sú dva sexi modely šiat, ktoré sa šijú v chránenej dielni Dom svitania v Jakubove.

Bolo to takto. Kristína Baluchová, zakladateľka občianskeho združenia Pluto, dostala nápad, ako prepojiť dva vzdialené svety - módu a charitu. Obrnená svojou zanietenosťou ignorovala všetkých, čo jej jasnozrivo prorokovali, že to nepôjde, a zlanárila do unikátneho projektu Šaty robia človeka skvelého módneho návrhára Borisa Hanečku a jeho múzu, krásnu filantropku Luciu Hablovičovú.

Výsledkom sú dva sexi modely šiat, ktoré sa šijú v chránenej dielni Dom svitania v Jakubove, kde zamestnávajú mladých ľudí s mentálnym a kombinovaným postihnutím. Každý kus je ručná práca a cena taká, aby ste si ho mohli dovoliť aj vy. Aj vy. A aj vy. Všetky ženy, túžiace vlastniť výnimočný originál. Sme hrdé, že Eva mohla byť pri zrode mimoriadnych Šiat a ich vypustení do života.

Konať dobro, s tým ste sa už narodili, alebo vám to niekto vštepil...? Alebo si predpripravujete hladkú jazdu do neba?

Lucia: Ja mám tento pocit prirodzene v sebe, pomáhať bolo pre mňa, aj moju rodinu, odjakživa samozrejmé. Takže som zachraňovala psov, mačky, všetko naokolo, venovala som sa deťom, ešte keď som bola sama dieťa a potom, keď som už mala viac možností, som vyslovene cielene hľadala smery, kde by som sa mohla realizovať.

Pomáhanie sa stalo súčasťou môjho života, čo znie tak lacno... Len čo to človek vysloví, ten čin stráca váhu. Ale na druhej strane som zástanca toho, že verejné rozprávanie o tom môže byť dobré na motivovanie ľudí. V primeranej miere, aby to nevyznelo, že robíme niečo len preto, aby sa o tom hovorilo.

Boris: Ja si myslím, že do neba nás nedostane ani tento projekt, ani to, že pomáhame ľuďom. Nebo si musíme urobiť tu a teraz. Pokiaľ to nerobíme s takýmto úmyslom, je to také plané, až patetické, by som povedal. Presne ako Lucia vraví, treba o tom hovoriť minimálne, lebo charita sem, charita tam, podľa mňa netreba zbytočne rozprávať, treba robiť.

Výsledkom sú dva sexi modely šiat, ktoré sa šijú v chránenej dielni Dom svitania v Jakubove. 3 obrázky vo fotogalérii Výsledkom sú dva sexi modely šiat, ktoré sa šijú v chránenej dielni Dom svitania v Jakubove.

Prečo ste si vybrali práve tento projekt?

Lucia: Ja som už minulý rok spolupracovala s Plutom a na tomto projekte ma najviac zaujalo, že sa rozhodli začleniť do spoločnosti a dať príležitosť ľuďom z chránených dielní, s ktorými už niekoľko rokov spolupracujem na inom projekte, a preto viem, že to majú veľmi ťažké. Táto krásna myšlienka nie je len o tom niekomu pomôcť, ale aj sprostredkovať prácu ľuďom, pre ktorých nie je samozrejmosťou.

Boris: S Luciou spolupracujeme už dlho, my sme taká zlúčenina ako voda... (smiech) Vlastne H2O, to aj sedí, Hablovičová Hanečka, to je dvakrát H, až len domyslieť to O... (smiech) Išlo to tak samo. Zavolali sme si, že ideme do toho, skúsime, pripravíme, vymysleli sme s Kristínkou veci a myslím, že to bude fungovať.

Boris, ako vznikli samotné šaty?

Boris: Veľmi nás inšpirovala šikovnosť ľudí. Boli sme sa na nich v Jakubove pozrieť a treba povedať, že ja mám nastavenú latku dosť náročne. Videl som veľa vecí, ktoré vyrábajú, a bol som veľmi prekvapený, akí sú šikovní! Nebolo to vôbec a súcite, oni boli fakt šikovní. Takže jednak som chcel, aby výroba samotných šiat posunula ľudí, ktorí ich šijú, zase trošku inde, a zároveň aby šaty, teda hotový produkt, vyzerali super.

Chcel som, aby bol toto prvý vnem a až potom ten zvyšok, že aha, ušili to takí a takí ľudia, má to aj pridanú hodnotu. Mojím zámerom bolo vytvoriť niečo ľúbivé na prvý pohľad, myslím si, že to bude nosiť veľa žien. Zároveň to umožní každej, ktorá si možno nemôže dovoliť celé „veľké“ šaty, vlastniť kúsok módy odo mňa.

Kto pomohol najviac v živote vám?

Lucia: Ťažká otázka. Napriek tomu, že keď som sa stala mamou a mala som pocit, že sa vo mne nič zásadne nezmenilo, je pravda, že až teraz si uvedomujem, aké je strašne ťažké vychovať človeka, aby bol vyrovnaný, múdry, dobrý a aby po ňom niečo pozitívne zostalo. Budem sa o to snažiť v súvislosti s mojím synom a odovzdať mu všetko dobré, čo do mňa vložila moja babička, ktorá bola najlepšia žena na svete.

Takisto moja mama. Už len to, ako nás vychovala, je niečo veľmi vzácne a dôležité. A potom mám ešte niekoľko ľudí, ktorí ma do veľ kej miery ovplyvnili v tom, kam som sa pohla, čo som robila a kde som dnes, veľmi si ich vážim, ale myslím, že by neboli radi, keby som ich menovala... (úsmev)

Boris: Formovali ma rôzne skupiny ľudí, blízki, priatelia, moji kolegovia - úžasní krajčíri, no, samozrejme, hádam najviac - rodina. Pretože nie je vôbec samozrejmé, že ťa rodina podporí. Ty si taký talentovaný, pravdaže, pomôžeme ti!- to tak vôbec nie je. Doma si musíš obhájiť veci úplne inak a ja som šťastný za mamu a tatu, akých mám, a za ich pochopenie. Oni majú úplne, ale úplne iný svet ako ja. A to, že sa vedeli vcítiť do toho môjho, je dar.

Pomáhanie sa stalo súčasťou života Lucie Hablovičovej. 3 obrázky vo fotogalérii Pomáhanie sa stalo súčasťou života Lucie Hablovičovej.

Je niekto, od koho ste, naopak, čakali pomoc a podrazil vás?

Lucia: Určite sa to stalo, veď aj teraz ako tu všetci sedíme, tak pokyvkávame hlavou, asi je to, bohužiaľ, dnes samozrejmé. Ale ja sa snažím tieto veci okamžite vypúšťať. V konečnom dôsledku, vždy sa vďaka tomu posúvame, už len tým poznaním, že je také niečo možné. Nedržím a neživím tieto veci, takíto ľudia nemajú v mojej hlav e ani srdci miesto.

Boris: Áno. A ja si vtedy vždy vravím, že je to na niečo dobré, aspoň si uvedomím, aký by som nemal byť.

Ak by ste mali priamy kontakt na Ježiška...

Lucia: Ja mám!

Boris: Aj ja!... (smiech)

... tak čo by ste si tento rok prednostne vybrali? Jedno čisto materiálne a jedno nemateriálne želanie.

Lucia: Na nemateriálnom sa zrejme zhodneme všetci, aj keby sme robili anketu na ulici, verím, že 95 percent ľudí by si vybralo zdravie. A materiálne - tých snov mám strašne veľa. A vôbec nie preto, žeby som bola materialistka, ale baví ma vysnívať si veci a predstavovať si, aké by to bolo, keby... No a keby to musela byť jedna jediná vec, tak by som asi veľmi chcela nové ihrisko pre mojich škôlkárov.

Kde sú diamanty? A šaty od Hanečku?

Lucia: Tak šaty by boli krásne, ale to, čo potrebujem k životu a k tomu, aby som sa cítila dobre, mám. Takže moje sny sú teraz takéto.

Boris: Ja to mám zložité. Lebo keby som mohol mať tie veľké materiálne veci, pravdepodobne by som zlenivel. Už by som nemal takú chuť pracovať, vstávať ráno, ja som totiž veľmi pohodlný človek, v čínskom horoskope prasa. Keď mám dostatok a blahobyt, zakrpatiem. Moja jediná šanca je permanentné strádanie, to je môj hnací motor.

Lucia: Ale ja mám pre teba úžasný materiálny dar! Vodičák!

Boris: Jedine hotový, už naučený, s praxou. To by bolo super!

No a keby to s tým Ježiškom vyšlo, aký darček by ste vybrali pre ľudstvo? Okrem celosvetového mieru.

Boris: Ja by som nám všetkým želal, vrátane seba, pretože ich občas strácam, porozumenie a empatiu. Vcítiť sa do iných, povzniesť sa nad vzťahovačnosť, ego a zamyslieť sa nad tým, prečo niekto koná, ako koná.

Lucia: Úplne prvá myšlienka, ktorá mi prišla na um, je pokora. Tú by som želala všetkým, lebo v nej je obsiahnuté všetko. Aj ekológia, aj mier, aj medziľudské vzťahy, všetko, aby sme tu mohli spoločne všetci šťastne fungovať. Ak by mal každý z nás správnu dávku pokory, svet by vyzeral ináč.

Projekt Šaty robia človeka spočíva vo výrobe dizajnérskych šiat v chránenej dielni Dom svitania v Jakubove. Prostriedky získané z predaja putujú k ľuďom, ktorí tieto šaty zhotovujú, okrem peňazí im však projekt sprostredkuje hlavne pocit dôležitosti a dôstojnosti, ktorý im mnohokrát chýba.

Tlačiť Diskusia