Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Azet.sk prejdi na

Po smrti milovanej tety sa udiala 1 čudná vec: To, čo sa stalo na pohrebe, Ivane navždy zmenilo život

11.01.2017 Spracovala: iva

Teta Jožka sa nikdy nevydala a možno práve preto bola Ivaninou obľúbenou tetou. Ako dieťa si ju užila a keď Jožka zomrela, poslala jej darček...

Kto by povedal, že nájdem šťastie v taký smutný deň. Kto by povedal, že nájdem šťastie v taký smutný deň.

Teta Jožka bola staršou sestrou môjho otca, ktorá sa nikdy nevydala, a mám na ňu len tie najlepšie spomienky. Ako deti sme so sestrami trávievali celé letá u nej na chate a vždy si tie maličkosti, ako kúpanie v jazere, spoločné varenie obeda či vôňu ihličia pri prechádzkach lesom, rada pripomeniem. Spomínam na ňu takmer stále a veľmi mi chýba. Často mi je ľúto, že keď sme boli staršie, už naše návštevy neboli také časté, ale pri každom stretnutí sme s radosťou debatovali celé hodiny.

Tajila zákernú chorobu

Bola vždy našou priateľkou, ale aj podporou a vedela vždy dať tú správnu radu. Keď sme dospeli, stalo sa to, čo sa asi stať muselo. Pamätám sa, že keď som sa dozvedela tú nešťastnú novinu, sledovala som akýsi program v televízii a zrazu mi zatelefonoval otec. Celý zdrvený mi oznámil, že tetu Jožku hospitalizovali a nezostáva jej veľa času. Bola totiž v poslednom štádiu rakoviny. To, že je takto ťažko chorá, nikomu nepovedala a pred všetkými to utajila.

Otcovi vysvetlila, že nechcela, aby sme si o ňu robili starosti a tiež nemala rada ľútosť, preto sa chcela vyhnúť stretnutiam plným súcitu. Koho by to tešilo, aby mu stále pripomínali jeho skorý odchod? Hneď, ako som s otcom dotelefonovala, hodila som na seba prvé, čo mi v skrini prišlo pod ruky, a autobusom sa ponáhľala do nemocnice, kde sa už schádzali aj ostatní príbuzní. Pohľad na moju kedysi takú vitálnu tetu, ktorá tu ležala zničená a slabá v posteli, ma úplne odrovnal a do očí sa mi tlačili slzy.

Podišla som k nej a chytila ju za krehkú ruku. Kalnými očami sa na mňa pozrela a slabo sa usmiala. Tichým hlasom mi povedala, nech neplačem, pretože odchádza na lepšie miesto a bude tam na nás všetkých zhora dávať pozor. Aj keď som jej verila každé slovo a vedela som, že má pravdu, slzám som nedokázala rozkázať. Tiekli mi po tvári ako vodopád. O niekoľko hodín nás opustila.

Zoslala mi ho z neba?

Posledná rozlúčka sa konala v deň, ktorý hádam tiež smútil. Aspoň počasie tomu úplne zodpovedalo. Bolo dosť zamračené a táto tma len umocňovala tento smutný deň. Pohreb prebiehal bez problémov, celá rodina sme sa zišli a odprevádzali ju na poslednej rozlúčke až na cintorín. Ako sme celé smútočné osadenstvo stáli okolo hrobu, všimla som si, že ku mne nenápadne dvíha oči akýsi mladík približne v mojom veku.

Najprv som mu nevenovala žiadnu pozornosť. Pre slzy som ho ani dobre nevidela, ale potom som si ho lepšie všimla a došlo mi, že je to syn tetiných najbližších susedov a často k nej chodieval so svojím otcom, keď teta potrebovala s niečím pomôcť. Náš očný kontakt pokračoval ďalej a neskôr na kare si ku mne prisadol. S pochopením počúval, ako si vylievam srdce spomienkami na tetu Jožku. Aj on ju dobre poznal. Aj sme sa pri niektorých príhodách zasmiali a boli sme si zrazu akosi bližší.

Svojimi vľúdnymi slovami ma veľmi povzbudil, až sme sa napokon rozprávali aj o bežných veciach. O sebe
 a o svojich životoch. Bolo mi to veľmi milé. A pretože sme si tak porozumeli, dohodli sme sa na ďalšom stretnutí, a potom na ďalších a ďalších, až kým sme sa nedali dokopy... a len nedávno sme oslávili desiate výročie svadby. Niekedy mám dojem, že to nebola náhoda, že teta Jožka, ako to robila za života, tak aj po smrti. Ochraňuje ma. Dodnes mám pocit, že ho ku mne poslala práve ona a tiež si myslím, že dodnes na nás skutočne pozorne dozerá, ako mi vtedy sľúbila.

Ivana

Čo my na to?

Je to ten z príbehov, ktorý je smutný a zároveň pekný. Teta Jožka bola zjavne krásny človek, ktorý dokázal potešiť svoje okolie, a zdá sa, že aj po smrti v tom pokračuje. Nech už sa stalo na tom pohrebe čokoľvek, láska zjavne nemá hranice ani normy. Pretože nás môže stretnúť kdekoľvek a kedykoľvek. Je fajn, že vašu lásku cítite ako požehnanie od svojej tety. Aj tým si ctíte jej pamiatku.

Tlačiť Diskusia
NEPREHLIADNITE