Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Azet.sk prejdi na

A je to vonku! Idol žien Ján Koleník je slobodný, ale... táto slečna si ho celkom omotala okolo prsta

14.04.2017 Lenka Májiková

V novom historickom seriáli hrá Janko Koleník (37) opäť odvážneho muža, ktorý dokáže očariť dámy a zastrašiť pánov. Ktorá mladá žena očarila jeho?

Ján Koleník 11 obrázkov vo fotogalérii Ján Koleník

Pri nakrúcaní seriálu 1890 ste sa presunuli do krásneho Betliara. To musela byť príjemná zmena.

Na Slovensku sa dlho takýto projekt nerobil a historický seriál je vždy pre hercov odmena. My sa radi prezliekame a ideme do inej doby, veľmi nás to inšpiruje. To, že mi nalepili fúzy a dali frak a viazanku, bolo herecky prínosné, ale najčarovnejšie na tom bolo prostredie. Ocitli sme sa v krásnej prírode, na nádhernom mieste, ktoré má genius loci. To nie sú kulisy, ktoré boli postavené pre filmovanie, to je naozaj autentické miesto so stáročnou históriou a bolo to tam cítiť.

Stihli ste tam aj trochu zrelaxovať?

Príroda je mojím obľúbeným miestom na oddych, odjakživa ju milujem a Betliar mi poskytol príležitosť si to všetko užiť. Nemusel som po nakrúcaní každý deň utekať do divadla, domov alebo niečo vybavovať na úrady, ale išiel som na prechádzku do parku či do lesa... Ale nie som turista, som len taký milovník prírody.

To znie romanticky.

Môžem o sebe povedať, že som veľký romantik a naozaj na mňa vplýva. Sú to také klišé, ale nočná obloha alebo jazero, dobová architektúra... to sú pre mňa romantické veci. Viem oceniť romantické mesto i miesto. Ja si myslím, že romantika je atmosféra, nie je to len držme sa za ruky a dívajme sa na mesiac. Podľa mňa romantiku môžu zažiť aj desiati ľudia, aj jeden človek sám.

Aj si na ňu popri práci nájdete čas?

Áno nájdem. Hoci len na krátko. Chodím s otvorenými očami. A snažím sa žiť s otvoreným srdcom. Nechávam na seba vplývať veci aj ľudí.

Ženy stále hovoria, že muži boli kedysi väčší romantici. Čím to je?

Romantika sa podľa mňa vytráca preto, že ľudia sa v dnešnej dobe snažia zvládať veci s určitým chladom. Je to odstup, alebo nadhľad, ale ja si myslím, že ľudia chladnú, také to srdce sa vytráca, a je veľmi rozšírený cynizmus a cool pohľad na svet. Ľudia na to, čo ich má citovo viac rozvibrovať, reagujú tak, že to nič nie je, to zvládam s iróniou, alebo mňa sa to netýka. A to je podľa mňa dopad doby, že ľudia sú bezcitnejší, aby lepšie zvládali stresové situácie. Nemám patent na ľudí, ale aj pri nakrúcaní historického projektu som zistil, že v minulosti sme boli omnoho viac spätí napríklad s prírodou. Samozrejme, iné to bolo pri šľachte a pri dedinčanoch, ale všetci trávili veľa času vonku. Páni stavali obrovské parky, v ktorých sa prechádzali, dávali si záležať na záhradnej architektúre, boli veľkí obdivovatelia umenia -  to sú všetko romantické veci, pri ktorých svoju dušu istým spôsobom stimulovali. Boli cestovatelia, čo je pri tom, aké možnosti mali vtedy oni a aké dnes máme my, až smiešne. Nehovorím, že dnes nevedieme plnohodnotný život, ale tá doba je iná, čo je vlastne úplne prirodzené.

Ako zasiahla do vzťahov medzi mužmi a ženami?      

Musím sa smiať, lebo nie som žiadny psychológ, a už vôbec odborník na vzťahy. Viem, že žena by mala byť mužom chránená a viem, že muž potrebuje byť ženou uznaný. (úsmev) Doba sa mení, ale vzťahy sú asi rovnaké. Čím sme vytrvalejší dodržiavať tradície, tým lepšie. To je istota, a s tým sú spojené práve aj medziľudské vzťahy a aj partnerské spôsoby medzi ženou a mužom. Len sme niekedy ako keby leniví alebo príliš zamestnaní sebou samým. Takže mi z toho vychádza, že je doba individualizmu, egoizmu a neschopnosti počúvať, chápať druhého a komunikovať.

Ako to, že vy nikdy nezabudnete prejaviť žene galantnosť?

Ja sa pohybujem v prostredí, kde sú ženy veľmi silný element. Najmä v hereckej brandži je to neodškriepiteľné. Vidím to a cítim tak, že ženy sú tie, ktoré vládnu na javisku, v zákulisí a ovládajú predstavivosť režisérov. Sú inšpiráciou, múzou. Divadelné prostredie má mať istú dávku kultivovanosti a grácie, takže podľa mňa sa my herci k herečkám vieme správať pekne. Ale tiež je to prostredie, kde sa navzájom poznáme až príliš dobre, a nemusíme sa na nič medzi sebou hrať.

Formoval vás v tomto aj tanec? V detstve ste v ňom vraj súťažili.

Chodil som na kurzy spoločenského tanca a spoločenskej výchovy. Tanec má základné najprirodzenejšie pravidlo. Tanec ma naučil uvedomovať si partnerku ako ženu, ktorú držím a vediem. Tanec kultivuje a učí disciplíne a komunikácii v páre. Je o blízkosti a dôvere. Ale myslím, že okrem tanca je dôležitá výchova, ktorú nám dáva rodina. Z nej som tiež mohol čerpať.

Prejavujete pri sestre ochranárske sklony?

Ona je staršia, takže sa nedá povedať, že by som nad ňou držal nejakú ochranu. Máme skôr taký sestersko-bratský chuligánsky vzťah. To znamená, že sa máme obyčajne radi, je medzi nami normálna súrodenecká láska, v rámci ktorej sme sa bili, keď sme boli mladší. To podľa mňa k tomu patrí.

Aký ste ujo pre jej dcérku?

Často pred ňou idem pod svoju úroveň, hráme sa, robím na ňu grimasy, zvuky, mením hlasy a ona na to reaguje, že „bože, Janík, nebuď trápny“. A to má 8 rokov! Ale mňa veľmi baví sa pred tou, už veľmi rozumnou slečnou zhadzovať (smiech). Ale pôsobím aj výchovne. Niekedy si hryziem do jazyka v zmysle toto by som vo výchove možno robil inak, ale nemám na to právo, keďže ja som slobodný a nemám dieťa. Keby som mal, určite by som tiež niekedy stratil hlavu a niekedy by som nevedel, ako byť dieťaťu autorita

Tlačiť Diskusia (4)
NEPREHLIADNITE