Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Azet.sk prejdi na

Nočná mora módnej návrhárky Lýdie Eckhardt: Slovenky ani netušia, čoho sa desí, ale TOTO má za odmenu

12.10.2017 Lenka Májiková

Aj prestížna návrhárka občas tŕpne,či sa jej oblečenie bude páčiť iným ženám. Podľa Lýdie Eckhardt (55) prešli Slovenky v móde úžasným vývojom. Čo najviac v práci i živote formovalo ju?

Pôvodne ste právnička, móda bola vaším hobby. Myslíte, že je dnes jednoduchšie premeniť záľubu na biznis?

– Keď som začínala ja, nebolo tu nič a nikto a teraz je tu každý a všetko. Myslím si, že obidve situácie sú náročné. V mojich začiatkoch bol „hlad“ po móde, čo mi hralo do kariet, ale nevedomosť z podnikania bola mojou negatívnou stránkou. Kto nás to mal naučiť?! V socialistickom zriadení bolo podnikanie zakázané a ten, kto vlastnil Burdu, bol triedny nepriateľ. V dnešnej situácii za nepriaznivý považujem fakt, že na Slovensku je veľmi malý trh.

Ako sa vám tu podarilo uspieť?

– Netušila som, čo ma čaká... Keby áno, nikdy by som nezačala. Jedna vec je, keď si šijete pre radosť – čo bol môj prípad. Druhá vec je živiť sa tým. Veľké vytriezvenie prišlo, keď som z hodiny na hodinu zamestnala 8 ľudí a ekonómka mi oznámila, že okrem výplat je potrebné zaplatiť aj odvody. Teraz je to už každému jasné, ale vtedy sa mi to javilo ako podraz štátu voči nám „chudákom“, ktorí mali tú odvahu začať.

  Lýdia na poslednej prehliadke. 4 obrázky vo fotogalérii Lýdia na poslednej prehliadke.

Zmenil sa okrem tunajších pomerov aj štýl Sloveniek?

– Slovenská žena prešla úžasným vývojom. Citlivo sleduje trendy a dokáže ich aplikovať. Mnohí slovenskí návrhári tvrdia, že je málo odvážna. Ja si to nemyslím.

Kde v zahraničí nachádzate najväčšiu inšpiráciu?

– Najradšej si sadnem v Paríži, Miláne či Londýne v centre mesta na kávičku a obdivujem trend ulice. Niektoré módne kreácie mi vyčaria úsmev na tvári, no nikdy nikoho nehodnotím – som pozorovateľ a často obdivujem odvahu nositeľov.

Aj ženy, s ktorými ste tento rok absolvovali dámsku jazdu v Turecku, sa vraj báli, aké oblečenie si pribaliť.

– A teraz si predstavte, aký bol môj problém. Ešte väčší, pretože aj keď budem mať hlavu naopak, tak to bude nepostačujúce. Ja si myslím, že my ženy sa obliekame kvôli ženám. Jasné, že hlavne kvôli sebe, ale hneď potom kvôli ostatným ženám. A keď niekam ide skupina tridsiatich žien, každá chce vyzerať dobre. Aj ja som mala rešpekt, aby si nepovedali, že toto si obliekla? A nakoniec to bolo úplne jedno, podstatná bola dobrá nálada a úsmev.

Aké je byť týždeň takmer s tridsiatimi babami?

– Ja to tak vôbec nevnímam. Rozprávame si svoje osudy a hoci som mala naplánované, že tam dočítam knihu, zrazu za mnou prišli tri dievčatá a začali rozprávať svoje príbehy a myslím, že to bolo lepšie ako kniha. Osudy, ktoré napíše život, sú niekedy inšpiratívnejšie.

V spolupráci s cestovnou kanceláriou vyrazila už druhýkrát na dovolenku s neznámymi ženami, no vždy vzala so sebou aj svoje krajčírky. 4 obrázky vo fotogalérii V spolupráci s cestovnou kanceláriou vyrazila už druhýkrát na dovolenku s neznámymi ženami, no vždy vzala so sebou aj svoje krajčírky.

O čom ženy zvyknú klebetiť?

– O všetkom a o ničom. (smiech) Asi najradšej rozprávame o deťoch, sme rady, keď sa môžeme pochváliť, a vymieňame si skúsenosti z práce či domácnosti.

S čím sa ohľadom vášho syna najnovšie chválite vy?

– Viete, ako to je. Sú dobré deti, zlé deti a moje deti. Každý rodič sa rád pochváli svojimi deťmi, ale môj Martin to nemá rád... A takto verejne ani náhodou. Ale môžem povedať, že ho mám za odmenu.

Privítali by ste už vnúča?

– Jasné, že áno – a ako veľmi! A keď to raz príde a bude to dievčatko – spod tých volánov ju nebude vidieť! Ak to bude chlapček, volány vynechám, ale určite obnovíme vláčikovú dráhu, ktorú Martin tak miloval.

S manželom ste svoji už 32 rokov. Je sa aj po rokoch vo vzťahu stále kam posúvať?

– Vždy sa dá posúvať, len je potrebné do vzťahu „investovať“. Prvých päť rokov som sa ho snažila zmeniť a, samozrejme, aj on mňa. Časom sme pochopili, že toho druhého nezmeníme, ale môžeme zmeniť svoje postoje. Vyzerá to „idylicky“, ale ja som až skúsenosťou pochopila, že v žiadnej hádke nie som víťaz, lebo sa potom zbytočne trápim. Veď sú vždy o maličkostiach, v podstatných veciach sa vieme dohodnúť.

Čomu najviac vďačíte za to, že ste stále spolu?

– Najprv to bol osud – stretli sme sa v trolejbuse. Napriek tomu, že sme navonok úplne rozdielni, vnútorne vyznávame tie isté hodnoty. Manžel ma vždy podporoval pri mojom podnikaní a ja som sa mu to snažila vrátiť. Ako sa hovorí – nie je umenie odísť, ale zostať. Som šťastná, že nám sa to podarilo.

Zvyknete mu hovoriť do toho, ako sa oblieka?

– Aj keď sa snažím, veľmi to nezaberá. Môj manžel je huslista v oblasti vážnej hudby, tak frak a smoking sú, ako on hovorí, jeho „montérkami“. Inak uprednostňuje rifle a pohodlné tričko... vôbec preňho nie je podstatné, čo má oblečené. V tomto sa teda veľmi nezhodneme. (úsmev)

  Lýdia cestuje aj so svojimi zamestnankyňami. 4 obrázky vo fotogalérii Lýdia cestuje aj so svojimi zamestnankyňami.

Prezradila o sebe

✔ Ako sa o seba staráte, že tak dobre vyzeráte?

– Dnes každá žena vyzerá výborne, no najdôležitejšia je vnútorná spokojnosť a tú na kozmetike či v posilňovni nenájdete. Môže vás to naštartovať, ale keď nebudete spokojná sama so sebou, nepomôže ani plastická operácia.

Dávate si ešte pred manželom pozor na to, ako vyzeráte?

– Hlavne si dávam pozor pred sebou. Keď sa ja budem cítiť dobre, vtiahnem do tejto atmosféry aj moje okolie.

Stále platí, že na tvorbu potrebujete pokoj?

– Áno. Môžem sa prinútiť umývať riad, ale nie tvoriť. Keď nemám vnútornú pohodu a radosť v duši, ide to v mojom prípade veľmi ťažko.

Tlačiť Diskusia
NEPREHLIADNITE