Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Azet.sk prejdi na

Fíha! Igora Bukovského dnes pozná každý, ale... Pozrite, ako vyzeral v mladosti: Je to naozaj on?

11.08.2017 Lenka Májiková

Doktor Igor Bukovský iným radí, ako zdravo žiť. Nás zaujímalo, či žil vždy tak ako dnes a čo mu v živote naozaj robí radosť.

Igor Bukovský radí: 2 obrázky vo fotogalérii Igor Bukovský radí:

Poznáme vás ako lekára a autora kníh. Čo rád robíte v súkromí?

Nepoznáte ma možno ako človeka, ktorý je veľmi zvedavý. Zaujíma ma množstvo tém. Čítam politologické, filozofické a teologické knihy. Okrem toho športujem, čo patrí k mojej náplni práce, lebo by bolo smiešne, ak by si človek, ktorý robí to čo ja, nemohol zapnúť košeľu pod krkom. Ale mňa to aj baví a ako bývalý reprezentant Československa v plávaní som od športu trochu závislý. Behám, cvičím a hrám tenis.

Plávaniu sa už nevenujete?

Nie, nepoznám v Bratislave miesto, kam by ma bavilo chodiť plávať a keď to robíte 15 rokov na vrcholovej úrovni, tak už máte odplávané. Ešte aj dnes, keď skočím do vody, sa tam cítim ako polovičný morský živočích, ale tie časy už nie sú také ako pred 35 rokmi. No ešte stále držím jeden slovenský žiacky rekord.

Venujete sa aj zimným športom?

Som asi jediný Martinčan, ktorý nelyžuje. Aj keď už viac ako polovicu života žijem v Bratislave, pôvodom som z Martina a tam sa mnohí narodia už s lyžami na nohách. Ja mám na to oficiálnu výhovorku, že ako reprezentant som si nemohol dovoliť žiadne zranenie. Takže aj keď zo strany môjho otca bola snaha ma to aspoň naučiť, toto som odbojkotoval. Ale viem sa sánkovať, spúšťať na igelite a viem sa guľovať. (smiech)

Vedeli ste, že Igor Bukovský je majster 2 obrázky vo fotogalérii Vedeli ste, že Igor Bukovský je majster

Takže vás k športu viedli rodičia?

Ako dieťa som mal vraj vpadnutý hrudník a doktori poradili rodičom, aby som začal plávať. Tak trochu sa to podobá na príbeh Forresta Gumpa, aj keď to nebol hendikep, skôr taký impulz. Začal som plávať kvôli hrudníku a nemal som ešte ani 15 rokov, keď som sa stal najmladším majstrom Československa dospelých. Tomu športu a ľuďom okolo neho, špeciálne môjmu trénerovi Jiřímu Mikolášovi, som nesmierne vďačný za to, že zo mňa spravili to, kým som. Pretože plávanie je šport, kde ste len vy, voda, čas a bolesť a nemôžete sa tváriť, že ja tu dnes nie som, mne neprihrávajte. Sami si to musíte oddrieť, sami dosiahnuť víťazstvá a prehlnúť prehry. A to mi dalo v živote veľmi veľa. Som vďačný, že som mohol absolvovať celú tú drinu aj to šťastie a aj odriekanie, ktoré sú s tým spojené. Rád spomínam na strednú školu, ale zažil som z nej len polovicu. Spolužiaci mi hovorili: Zase ideš preč, musíš nám nechať fotografiu na nástenke, aby sme vedeli, ako vyzeráš.

Diskotéky nehrozili?

Ale áno, no nestrávil som na nich veľa času. Keď odplávate štyri hodiny denne, tak ste radi, že sa vládzete navečerať, hodinu sa učiť do školy a ísť spať, lebo skoro ráno vstávate na ďalší tréning.

 

Tlačiť Diskusia (8)
Vianočné inšpirácie
Vianočné inšpirácie
NEPREHLIADNITE