Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Azet.sk prejdi na

Keď zistila, že ju muž podvádza s najlepšou kamarátkou, zrútil sa jej svet, ale... Taký koniec nečakala

12.10.2017 mon

Som rada, že ma môj muž podvádzal. To najhoršie, čo sa mi v živote stalo, sa zmenilo na to najlepšie.

„Myslela som, že umriem na mieste, že nedokážem dýchať, že sa mi zastaví srdce.“ 2 obrázky vo fotogalérii „Myslela som, že umriem na mieste, že nedokážem dýchať, že sa mi zastaví srdce.“

Čo urobíte, keď zistíte, že vás váš muž podvádza? Budete kričať a plakať? Dáte sa prefarbiť a ostrihať? Vyhádžete jeho oblečenie cez okno von a podpálite ho? Jasné, toto všetko – alebo aspoň niečo z toho – sa asi stane. No ja som môjmu mužovi naozaj vďačná za to, čo urobil. Pretože teraz som štastnejšia ako dlhé roky pred tým...

Mala som devätnásť, keď som sa cez spoločných kamarátov zoznámila s vysokoškolákom Igorom. Trávili sme víkendové dni a noci spolu v partii, chodili sme tancovať, žúrovať, na výlety a chaty. Medzi nami to nebol prípad klasickej veľkej lásky ako z románu, žiadne veľké gestá alebo deklarácia nehynúcej náklonnosti naveky. Ale vedeli sme jeden druhého rozosmiať, a keď sa naši kamaráti postupne usadili a založili si rodiny, povedali sme si, že to urobíme aj my.

Najlepšia kamarátka

Neprešiel ani rok od svadby a narodil sa nám syn Samko, o tri roky neskôr druhý synček Ivan. Rýchlo sme si zvykli na rodinnú rutinu. Pracovala som len na polovičný úväzok v škôlke, aby som sa popoludní mohla starať o deti a domácnosť. Bola som šťastná, ale stále som mala pocit, že nám niečo chýba. Už sme s Igorom nikam nechodili ako pár, len ako rodina s deťmi a intimita sa medzi nami takmer úplne vytratila.

Hovorila som si, že je to v podstate normálne, že takto má vyzerať rodinný a partnerský život, keď odíde prvotná vášeň. Potom som náhodou na ulici stretla Sáru, kamarátku zo základnej školy, začali sme sa stretávať a navštevovať a musím povedať, že som výrazne pookriala. Sára bola stále slobodná, a tak trávila u nás doma dosť času, robili sme si spoločné večere, prichádzala pohrať sa s deťmi a ja som sa jej zdôverila aj so svojimi pocitmi z partnerského života s Igorom, ktorý mi pripadal prázdny. Povedala som jej však tiež, že by som ho nikdy neopustila.

Týždne, čo nasledovali, boli zvláštne. Nemohla som si pomôcť, ale videla som, ako začínajú mať tí dvaja k sebe blízko. Sára Igora často chválila za akúkoľvek maličkosť a smiala sa na jeho vtipoch.

Vyplávala pravda

Jedného večera – Ivko mal vtedy dva roky, hnisavú angínu a teplota mu vyskočila veľmi vysoko – bol Igor u Sáry, vraj potrebovala opraviť vyskratovanú zásuvku. Volala som mu, nech príde domov, že mám strach a asi budem musieť volať pre Ivka pohotovosť. Ale prešli hodiny a Igor sa neukázal. Pohotovosť prišla aj odišla, dávala som Ivkovi studené zábaly na zrazenie teploty a nosila som ho plačúceho po byte. Stúpala vo mne zúrivosť – prečo nie je Igor doma pri svojej rodine, ktorá ho potrebuje, ale pomáha cudzej žene?! A potom mi to došlo – veď on ma podvádza s mojou najlepšou kamarátkou!

Keď nakoniec po štyroch hodinách prišiel domov, triasla som sa od zlosti a hneď som naňho nakričala: spávate spolu, však? A Igor sa priznal. Počuť jeho priznanie – to bol jeden z najtraumatickejších okamihov môjho života. Myslela som, že umriem na mieste, že nedokážem dýchať, že sa mi zastaví srdce. Otec mojich detí, muž, s ktorým sme spolu tancovali a smiali sa, sa stal v jednom okamihu pre mňa cudzincom. Ako mi to mohol urobiť? Ako to mohol urobiť našej rodine? A s najlepšou kamarátkou?! To bol najodpornejší podraz, aký mohol urobiť...

Plán na prežitie

Nebola som schopná sa naňho ani len pozerať, dýchať rovnaký vzduch v jednej miestnosti, v jednom byte. Dohodli sme sa, že odíde, aj keď prakticky som ho asi krikom a nadávkami vyhodila. Odišiel k svojim rodičom. Padla som do postele a nechcelo sa mi ani žiť. Ale boli tu moji synovia. Po preplakanej noci som sa ráno obliekla, odviezla synov do školy a škôlky a išla som do práce. Uvedomila som si, že sa musím upokojiť, neoddávať sa sebaľútosti, ale rozhodnúť sa, čo ďalej, a potom si ísť za svojím.

V ten večer som si sadla za stôl, a napísala som si sama pre seba plán. S jediným príjmom musím začať pracovať na plný úväzok, hneď. Zároveň to musí byť práca dostatočne flexibilná, aby som sa mohla starať o deti. Vyštudovala som psychológiu, takže som mohla doma začať s poradňou, trebárs pre páry a ženy v rovnakej situácii. Vypočítala som si, koľko presne dokážem zarobiť, koľko ma budú stáť náklady na byt a školy, koľko nám zostane na deň na jedlo, a striktne som to dodržiavala. Nekupovala som nič navyše, žiadne oblečenie, žiadne kiná alebo knihy, žiadna zábava.

Nebolo to vôbec jednoduché a veľmi som musela bojovať sama so sebou. Musela som tiež súhlasiť, aby si Igor brával deti na víkend, aj keď som nemala chuť ho už nikdy vidieť. Ale Samko aj Ivo potrebovali otca a Igor ich mal rád. Potom som po dlhých týždňoch nabrala odvahu, a zavolala som Sáre. Žiadala som od nej vysvetlenie, ako to vôbec mohla urobiť. Ale všetko, na čo sa zmohla, bolo chabé ospravedlnenie.

Pochádzam z rodiny, kde sa ešte nikto nerozviedol, všetci ma síce podporili, ale ja som to cítila stále aj ako svoje vlastné zlyhanie. Ale kvôli mojim chlapcom som chcela byť silná. A musím povedať, že ako čas bežal, cítila som čoraz väčšie sebavedomie. Začalo sa mi dariť aj z pracovnej stránky, takže som zarábala trochu viac a už som tak nemusela škrtiť výdavky.

Po štyroch rokoch od rozvodu som začala opäť randiť. Stretla som Petra. Keď ma po prvý raz pozval na kávu, mala som trému, ako keby som mala trinásť. Začali sme sa stretávať viac a viac a ja som si uvedomila, že pravá láska existuje! Po roku stretávania sa ma Peter požiadal o ruku a ja som povedala áno. O štyri mesiace nato sme sa zobrali. „Myslela som, že umriem na mieste, že nedokážem dýchať, že sa mi zastaví srdce.“ 2 obrázky vo fotogalérii „Myslela som, že umriem na mieste, že nedokážem dýchať, že sa mi zastaví srdce.“

Prišlo šťastie aj láska

Konečne som žila život, po akom som túžila, myslela som si, že to nie je ani možné. Teraz, desať rokov po Igorovej nevere, som šťastnejšia, ako som vôbec vo svojom živote bola. Darí sa mi v práci a mám manžela, ktorého zbožňujem. K Igorovi nemám už žiadne trpké pocity, neoženil sa, ale má priateľku a narodila sa im dcérka. Myslievam na to, že keby mi nebol neverný, nikdy by som možno nenašla to pravé partnerské šťastie. Niekedy to tak možno v danom okamihu nevyzerá, ale tragédia sa môže obrátiť na životné šťastie. To najhoršie, čo sa mi v živote stalo, sa zmenilo na to najlepšie.

Je vám neverný? 

Tu je niekoľko znamení, na ktoré si treba dať pozor.

Priveľa informácií. Klamári často používajú priveľa drobných detailov o tom, čo robili a kde boli. 

● Nové správanie a vyjadrovanie. Keď trávime veľmi veľa času s inou osobou, máme tendenciu preberať aj jej správanie a vyjadrovanie. 

● Podozrievavosť. Prejavuje ON známky žiarlivosti? Keď má pomer, je náchylný myslieť si, že aj vy. 

● Stráženie telefónu. Je to klišé, ale keď si stráži telefón, všade ho nosí so sebou, je pravdepodobné, že má čo skrývať.

● Dôverujte svojim inštinktom. Pokúste sa iniciovať úprimnú konverzáciu, nie je na čo čakať.

Tlačiť Diskusia (8)
NEPREHLIADNITE