Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Azet.sk prejdi na

Tatiana neustále počúva, že by mala pár kíl schudnúť: Na útoky reaguje 1 vetou, ktorá každého odrovná

12.02.2018 iva

Poznámky na postavu môžu znepríjemniť život.

Okolie jej vraví, že by mala schudnúť. Okolie jej vraví, že by mala schudnúť.

Nech sa na mňa nepozerajú

Neustále od blízkych a kamarátov, ale aj od náhodných okoloidúcich počúvam, že by som mala trochu schudnúť. Vždy sa ma to, samozrejme, trochu „dotkne“, ale nie tak veľmi, aby som so sebou niečo robila. Pretože, ako hovorím: ak som spokojná ja so sebou, tak nebudem nič meniť a ak nebudem, tak sa zmením...

Nemali by sme sa meniť kvôli niekomu, môžeme sa zmeniť len kvôli sebe. Moja odpoveď na tieto poznámky býva preto často neutrálna alebo žiadna. Napríklad sa zasmejem a nič nepoviem alebo poviem, že som spokojná, a ak má problém, nech sa s tým zmieri alebo nech sa na mňa nepozerá. Na druhej strane, ak mi niekto povie kompliment, tak mu poďakujem. A preto buďme hrdé na to, aké sme, a majme sa rady také, ako nás pán Boh stvoril, a nedajme druhých starať sa do našej postavy.

Tatiana

Čo hovorí odborníčka

Ako dosiahnuť, aby sme boli spokojné, i keď vnímame vlastné nedostatky? 

Jana Lednická, sociálna pedagogička a psychoterapeutka

Sebaúcta je dôležitá, aby sme sa vnímali ako hodnotný a kompetentný človek. Pri zdravej sebaúcte sme si vedomé svojich predností a vnímame aj nedostatky. Tie nás však nezneisťujú natoľko, že by sme nedokázali fungovať. A tu býva problém. Výskumy dokazujú, že so sebaúctou je spojená spokojnosť s vlastným telom. Ako teda dosiahnuť, aby sme boli spokojné, i keď vnímame vlastné nedostatky?

◆ Jednou z ciest je pracovať na sebaúcte. Tú si budujeme od ranného detstva a odvíja sa od základného sebaprijatia. Kritický pohľad na telo nebýva prvoradým spúšťačom nespokojnosti, skôr je to niečo v prežívaní človeka, čo môže súvisieť s detstvom alebo aj so súčasnosťou. Mnohé z nás pracujú na týchto objavoch samy, niektoré k tomu potrebujú pomoc odborníka (psychológa/psychoterapeuta).

◆ Iným krokom je naučiť sa neporovnávať s inými. Je mylné, že porovnávanie s inými nás motivuje, skôr je demotiváciou. Porovnávanie oslovuje náš strach, pochybnosti, obavy, pocity neistoty, a to nám v napredovaní nepomáha. Opláca sa nájsť svoj zdroj istoty a ten posilňovať.

◆ Vhodné je tiež pozrieť sa na seba realisticky a skôr hľadať príčiny: čo mi pomáha/čo sťažuje genetika? Aký mám životný štýl? Aké mám stravovacie návyky? Ako sa odmeňujem? Ako sa vyrovnávam so stresom? Žiaľ, jedlo sa v súčasnosti stalo omylným zdrojom kompenzácie (keď dieťa plače, rodičia ho upokojujú jedlom, keď sa chcem odmeniť, dám si čokoládu a pod.).

◆ To, že budeme vždy vidieť nedokonalosti nášho tela, je fakt. Nemusia nás však ničiť. Skúsme sa naučiť s nimi pracovať tak, aby nás neobmedzovali, skôr nám boli inšpiráciou, motiváciou a výzvou na posun vpred.

Tlačiť Diskusia (2)