Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Azet.sk prejdi na

Tak veľmi sa tešila do školy, no po mesiaci sa stalo niečo strašné: Milkin život už nebol nikdy ako predtým

13.06.2018 iva

Narodila som sa ako prvá dcéra mojim rodičom, aj keď moja matka mala už predtým dcéru z prvého manželstva.

Celé roky jej pomáhal manžel. Keď zomrel, znášala to ťažko. (ilustračné foto) Celé roky jej pomáhal manžel. Keď zomrel, znášala to ťažko. (ilustračné foto)

Jej prvý manžel predčasne zomrel a ona zostala vdova s nenarodeným dieťaťom. Po niekoľkých rokoch sa zoznámila s mojím otcom, ktorý si ju zobral, a po mne sa ešte narodili moje dve sestry. Boli sme teda štyri dievčatá, takže u nás bolo vždy veselo. Ako dieťa som bola veľmi živá, všade som musela byť a všetko preskúmať. Pamätám si, ako veľmi som sa tešila na prvý školský deň, avšak zhruba po mesiaci, ako som nastúpila do školy, som dostala detskú obrnu.

Ochrnuli mi ruky, nohy a nerozprávala som. Vtedy nebola táto choroba veľmi známa a nevedeli ju liečiť. Dlhý čas som strávila na infekčnom oddelení a potom sa mi v nemocnici venovala mama, ktorá so mnou začala cvičiť. Musela som sa najskôr naučiť sama sedieť, jesť i česať sa. Spodná časť tela mi však ostala ochrnutá a odvtedy som pripútaná na invalidný vozík.

70 rokov odkázaná na vozík 

Postupne som sa však s hendikepom naučila žiť. V 29 rokoch som sa vydala za zdravého muža, ktorý mi so všetkým pomáhal a bol mi veľkou oporou. Napriek tomu, že sme nemali deti, vedeli sme plnohodnotne a v láske prežiť kus života. Žili sme spolu 46 rokov, ale pred dvoma rokmi manžel zomrel. Prišla som o blízkeho človeka a skvelú osobu a veľmi ťažko som jeho stratu znášala.

Dnes je to už 70 rokov, čo som odkázaná na invalidný vozík, ale prežila som skutočne plnohodnotný život. Aj keď ma môj hendikep obmedzoval a nebolo to vždy ľahké, mala som šťastie na správnych ľudí, ktorí sa snažili spríjemniť mi chvíle a ukázať „krásu života“. Bola som v Kanade u sestry, prešli sme autom okolité krajiny, ale aj Slovensko. V pamäti mám všetky tie bohaté zážitky a rada na ne spomínam a hlavne ďakujem Bohu, že som taký život mohla žiť.

Čitateľka Milka

Tlačiť Diskusia (1)