Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Azet.sk prejdi na

Spoznala som jeho - a bola som stratená

26.11.2009 Iva Kučerová

Potiahla som si tričko viac ku krku, preložila kabelu zo zeme na obnažené stehná a pohľadom som prechádzala miestnosťou.

Nevidím, nepočujem, milujem 2 obrázky vo fotogalérii Nevidím, nepočujem, milujem

Oči sa mi stretli s pohľadom muža, ktorý sedel v koženom kresle kúsok odo mňa. Doteraz takmer neprehovoril a ja som ho veľmi nevnímala. No teraz som si bola istá, že na mňa uprene pozerá. Nebolo mu dobre vidieť do tváre, tieň, ktorý vytvárali svietniky na stenách, padal rovno na neho a ja som viac cítila, ako videla, že jeho zreničky sa sústreďujú práve na mňa.
Prudko som pootočila hlavu a usmiala sa na neho.
Nezaskočilo ho to. Dotkol sa prstami úst, akoby chcel ovládnuť pery, ktoré mi možno inštinktívne chceli odpovedať na úsmev, naklonil sa ku mne a jeho tvár sa vynorila z tmy. A zaskočená som bola odrazu ja.
Cítila som búšenie v hrudi, náhlu nervozitu, niečo znepokojujúce, čo ma oberalo o kontrolou nad myšlienkami. Ten chlap ma jednoducho začal dráždiť.
Čierne vlnité vlasy mal začesané dozadu, jemne drsnú kožu tmavú od slnka. Dlhý ostrý nos akoby presekával jeho tvár na dve polovice a zároveň spájal tenké pery a hlboké, štipľavé oči. Áno, presne to je ono. Jeho pohľad ma jednoducho štípal a kamkoľvek tie svoje čierne zreničky uprel, bolo to ako bodnutie špendlíkom. Bol príťažlivý. Ale bol to presne ten typ, pred ktorým nás matky vystríhajú a v kútiku duše po ňom samy túžia. Presne ten typ, ktorého sa ženy neboja – až kým ho jedného dňa nestretnú.
Kto to je?!
Lea bola zabratá do rozhovoru s blondínkou vedľa nej a ja som bola v moci tohto neznámeho sama.
Pozrel na môj nedopitý pohár.
„Margarita?“
Mlčky som prikývla a on len jemným gestom privolal čašníka a objednal mi ďalšiu.
Pred pár dňami som čítala akýsi článoček. Mladá redaktorka v ňom celkom vtipne písala, že by už konečne mali vymyslieť technický návod na vypnutie mužskej príťažlivosti. Že si jednoducho stlačíme konkrétny bod na tele, a ten spôsobí, že mužov prestaneme vnímať, prestaneme kvôli nim strácať hlavu, prestane na nás pôsobiť ich zvláštna sila, budeme odolné voči ich sľubom, ospravedlneniam, kyticiam ruží a psím pohľadom. Jednoducho „ťuk“ a je to. Vtedy, keď som to čítala, mi to pripadalo naozaj zábavné, ale nerozumela som jej. Teraz, keď tu sedím, už presne viem, o čom písala.
Doniesli mi pohár, a ja som ho pevne chytila oboma rukami. Záchytný bod, pevné miesto, pomoc!
„Coelho alebo Cunningham?“ prebral ma do reality jeho hlas.
Zízala som do pohára, akoby som tam hľadala odpoveď na túto nečakanú otázku.
„Neviem. Vyskúšala som oboch, ale nebolo to ono ani s jedným,“ odpovedala som.
„A s kým to stálo za to?“ pokračoval s úsmevom.
„S Faulknerom, Hardym, Millerom... to je jedno. Podľa momentálnej chuti,“ pokračovala som aj ja, teraz už s pohľadom zaveseným na jeho tvári. „Kontrolné otázky pre členov klubu, alebo...?“
„Lea spomínala, že veľa čítaš. Čo ešte?“
„Čo ešte čítam, alebo čo ešte... robím?“ odpovedala som otázkou, trochu vyvedená z miery jeho stručným štýlom dialógu.
„Oboje.“
Touto jeho odpoveďou to začalo.
A skončilo až nadránom.
Lea celú cestu taxíkom chválila môj dobrý vkus, čo sa chlapov týka a bola si istá, že aj ja som zaujala jeho. Vraj videla, ako mu pohľad stále blúdil ku mne, aj keď sa rozprával s niekým iným. Prd videla! Celý čas sa vykecávala so svojou partičkou a mňa si ani nevšimla. Ja som mala z neho úplne opačný pocit. Zdalo sa mi, akoby si zo mňa celý večer vlastne iba robil dobrý deň. Akoby to bola náramná sranda. Veď aha, prišlo nové zvieratko na skúmanie, prečo by sme sa nezabavili? Naivná dvadsiatka z malého mesta, ktorá je ideálnym objektom na dokazovanie si vlastnej intelektuálnej nadvlády. Napriek tomu sa mi páčil - a štvalo ma, že som bola pre neho takým ľahkým sústom. Možno mám v sebe masochistické sklony a priťahuje ma, keď má chlap navrch... a možno mám len jednoducho rada silných, sebaistých mužov.
Zatvorila som oči, ale do spánku som neupadla. Predstavovala som si jeho tvár. Jeho pichľavý úsmev, prenikavé oči. Jeho pevné telo, skrývajúce sa pod čiernou košeľou... Prečo to vlastne vždy dopadne takto?

Ako to vlastne dopadne vám prezradí Iva Kučerová vo svojom novom románe Nevidím, nepočujem, mulujem, ktorý sa v týchto dňoch dostáva na pulty kníhkupectiev.

Ivu Kučerovú určite poznáte aj vďaka románu Loviť alebo nebyť, ktorý môžete na poračovanie čítať na stránkach Lesk.sk

Tlačiť Diskusia
NEPREHLIADNITE