Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Azet.sk prejdi na

Mladá spisovateľka Iva: Hrdinovia sa mi prihovárajú sami

08.12.2009 Barbora Nováková

Na policiach kníhkupectiev sa nedávno objavila v poradí jej druhá kniha. Iva Kučerová z Bratislavy sa pritom spisovateľkou pôvodne vôbec nechcela stať!

Iva odmalička trpí na diagnózu knihomoľ. 5 obrázkov vo fotogalérii Iva odmalička trpí na diagnózu knihomoľ.

Prišlo to akosi prirodzene samo.

„Hoci knihy sú mojou srdcovou záležitosťou a odjakživa trpím na diagnózu knihomoľ, nikdy som doma nevykrikovala, že zo mňa bude spisovateľka,“ začína svoje rozprávanie Iva Kučerová. Jej cesta k spisovateľstvu sa vyvíjala celkom potichu a nenápadne. Vyštudovala praktický smer – ekonómiu, a ani nevedela ako, ocitla sa v lákavom svete reklamy. „Zamestnala som sa v reklamnej agentúre ako copywriterka, teda niekto, kto vymýšľa reklamné texty, a tam som objavila čaro písaného slova.“ Zlom nastal, až keď jedného pekného dňa objavila blogovanie na internete. „Blog mi poskytol neuveriteľný priestor na písanie o tom, čo ma zaujíma najviac.“

NA ZAČIATKU BOL BLOG

Spočiatku bola Iva nadšená z reklamy, preto ako čerstvá blogerka písala najmä euforické články o zákutiach reklamného sveta. Potom sa však s reklamou zžila, a hoci ju práca naďalej úplne pohlcovala, vo voľnom čase skúšala niečo nové. „Povolila som uzdu fantázii a začala som písať o vzťahoch. Inšpirovali ma príbehy ľudí z môjho okolia. Nesnažila som sa však moralizovať alebo robiť „osvetu“. Bavilo ma s humorom, nadhľadom a niekedy aj s ostrým sarkazmom ‚vysvetľovať‘ mužom často nepochopiteľné ženské správanie a naopak. Ľudia na moje články húfne reagovali a to ma nielen potešilo, ale aj povzbudilo písať ďalej,“ vysvetľuje hnací motor svojho písania. Jeden z prvých článkov, ktoré Iva zavesila na blog, bol o tom, prečo sa žena mužovi po prvom či druhom rande viac neozve. Fejtón oslovil aj časopis EVA, ktorý Ive ponúkol, aby pre nich napísala nejaké články. „Neskôr som svojim textom dala hlavu a pätu, vytvorila prvé postavy a začala rozvíjať ich príbeh. Postupne z toho vznikol román, ktorý na blogu vychádzal na pokračovanie,“ opisuje Iva zrod svojej prvej knižky Loviť alebo nebyť. Fanúšikov Iviných príbehov pribúdalo a množili sa aj názory, že by mohla príbehy vydať knižne. „Pôvodne som nemala ambíciu stvoriť knižku, ale reakcie mojich čitateľov ma povzbudili, aby som príbehu dodala ucelenú formu a našla si vydavateľa. Tak som zaslala svoj text vydavateľovi a o pár dní mi prišla odpoveď, že by radi moju knihu vydali.“

NEVYSPYTATEĽNÁ MÚZA

Múza prepadáva Ivu hocikde a najradšej vtedy, keď to očakáva najmenej, preto so sebou preventívne všade nosí zápisník, do ktorého si zaznamenáva svoje postrehy. „Mám v hlave rozpracovaných viacero príbehov, ale niekedy som taká netrpezlivá, že mi myšlienky behajú hlavou a nie a nie sa upokojiť. Keď však mám vytvorenú základnú líniu deja a postavy, ktoré majú určitý charakter, ich príbeh akoby sa písal sám. Stojím pri pokladnici v obchode alebo kráčam po ulici do práce, skrátka, robím niečo, pri čom nevyvíjam žiadnu náročnú mozgovú aktivitu, a postavy v mojej hlave odrazu ožijú a začnú mi niečo rozprávať. Pokračovanie deja mi často napadá, aj keď zaspávam, a vtedy si poznámky ťukám do mobilu a ráno prepisujem.“

INŠPIROVANÁ ŽIVOTOM

Iva tvrdí, že vo svojich knihách nepíše o nikom konkrétnom, ale priznáva, že inšpiráciu na svoje postavy čerpá z okolia. Často bývajú jej hrdinovia „zlepencami“ viacerých reálnych postáv. „Najprv si v hlave vykreslím charakter postavy. Ten musí byť vopred určený, aby som vedela, ako sa bude postava neskôr správať.

Rovnako dôležité je prostredie, v ktorom postavy žijú,“ vysvetľuje Iva. „Nepíšem žiadne sci-fi. To, čo zažívajú hrdinovia mojich kníh, sa môže stať komukoľvek,“ zamyslí sa a pokračuje: „Nedávno jedna známa prekonala ťažký rozchod. Keď si prečítala moju knihu, krútila hlavou, že to vari ani nie je možné, aby boli všetci chlapi rovnakí – jej bývalý sa totiž správal presne ako jedna mužská postava v mojej knihe. Zarazilo ma, keď mi povedala, že dotyčný dokonca používal pri rozchode rovnaké slová ako moja postava. Možno mám dobrý postreh a možno by som mala podozrievať jej bývalého, že moju knihu prelúskal aj on,“ smeje sa.

DRUHÁ V PORADÍ

Na pultoch kníhkupectiev sa nedávno objavila ďalšia Ivina kniha pod názvom Nevidím, nepočujem, milujem. Je tiež o vzťahoch, tentoraz sa však odohrávajú v prostredí šoubiznisu. „Obyčajná žena, akých je mnoho, nečakane dostáva pozvánku do klubu zvaného svet celebrít. Pozoruje ich, spoznáva ich túžby, lásky i rozchody, ich trápenia a pocity samoty, a tiež kruté pravidlá, ktoré v ich svete vládnu. Pochopí, že to, čo sa dočítame na titulných stránkach bulváru, nemusí byť vždy pravda, ale aj to, že známe tváre často majú tajomstvá, ktoré sú temnejšie ako veci, čo sa o nich píšu,“ opisuje mladá autorka. „Táto kniha sa mi písala veľmi ľahko. Nielen preto, že píšem o tom, čo poznám, ale aj preto, že sa nebojím povedať veci otvorene.“ Ivine knihy nepatria medzi typické ženské romány. Tmavovlasá spisovateľka nemá rada melodrámu a zbytočný pátos. Preto je aj jej druhá kniha jemne pikantná, na druhej strane mrazivá, chvíľu šokujúca, v ďalšom momente trpká, sem-tam vážna, občas uletená, ale stále plná života a humoru. Iva zostáva aj v druhej knihe sama sebou a píše tak, ako to cíti. Možno aj preto sa okruh jej fanúšikov stále rozrastá. Druhú knihu však už na blogu nezverejnila. „Bude to prekvapenie. Nikto okrem mňa a vydavateľa ju pred vydaním nečítal. Hádam sa bude páčiť,“ hovorí s nádejou.

Román na pokračovanie Loviť alebo nebyť od Ivy Kučerovej si môžete prečítať aj na našej webovej stránke www.lesk.sk/roman

Tlačiť Diskusia