Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Azet.sk prejdi na

Aj vy nosíte na sebe ten škandalózny kúsok látky?

18.06.2010 Zuzana Šujanová

Má už takmer pol storočia a vzbudzuje rovnaké vášnivé debaty ako na začiatku. Príbeh minisukne dnes už nie je ani o tom, či ju nosiť alebo nie.

minisukne 2 obrázky vo fotogalérii minisukne

Žiadny kus oblečenia nevyvolal toľko nadšenia, odsúdenia, kritiky, škandálov, protestov, dopravných kolapsov, novinových tituliek a demonštrácií ako malá nevinná látka, ktorá v 60. rokoch ženám odhalila nohy a mužom nové obzory.

V niektorých krajinách je dodnes tabu, v tých liberálnejších ju nosia aj dámy v strednom veku. Ešte pred dvadsiatimi rokmi sa máloktorá žena nad tridsaťpäť odvážila chodiť s odhalenými stehnami a dnešné štyridsiatničky Liz Hurley, Sarah Jessica Parker, Jennifer Aniston, Elle McPherson alebo päťdesiatdvaročná Sharon Stone odhaľujú svoje vytrénované nohy s absolútnou samozrejmosťou.

Ale nie sú to len celebrity, ktoré sa nechcú vzdať minisukní ani po štyridsiatke. Podľa prieskumu siete predajní značkových odevov a iných produktov Debenhams aj bežné ženy definitívne vyraďujú krátke sukne zo svojho šatníka v čoraz vyššom veku. Najobľúbenejšia dĺžka sukne štyridsaťročných Angličaniek je 45 centimetrov, po päťdesiatke sa predlžuje až na 83 centimetrov. Ale trend je vraj jednoznačný a v nasledujúcej dekáde bude minisukňa samozrejmou súčasťou šatníka päťdesiatničiek.

Môže za to zmena životného štýlu. Hlavne to, že ženy sa v posledných desaťročiach oveľa viac starajú o svoje telo, sú sebavedomejšie a môžu si dovoliť odvážnejšie oblečenie ako ich matky.

Ide len o pekné nohy?

Názory módnych expertov sú rôzne. Niektorí tvrdia, že aj žena s vyšportovaným telom a peknými nohami by mala v istom veku pomýšľať skôr na zahaľovanie ako odhaľovanie, lebo jej jednoducho viac pristane elegantnejší outfit. Nosiť mini len preto, že si to môže dovoliť, nie je podľa nich dôvod.

Podľa dizajnérky Tory Burch by sa žena mala rozlúčiť s minisukňou dokonca už v tridsaťpäťke. Podľa „objaviteľky“ minisukní Mary Quant sú naopak podstatné pekné nohy a vek nerozhoduje. Americká dizajnérka Charlie Brown si tiež myslí, že neexistuje žiadny dátum expirácie nosenia mini. „Je to výlučne osobná vec. Ak máte pekné telo a cítite sa v nej dobre, noste ju. Ale ak máte staré kolená, v nijakom prípade.“

581724

V druhej polovice 60. rokov mali všetky minisukne áčkovú líniu a nosili sa s nízkymi topánkami.

Supermodelka sedemdesiatych rokov Lauren Hutton (66) dnes nosí sukne po lýtka. Ale nebyť autohavárie, ktorá si vyžiadala operáciu nôh, by vraj minisukne nosila dodnes. Podľa návrhára Karla Lagerfelda je dovolené všetko, čo sa páči. Legendárny vizážista a dizajnér parfumov Serge Lutens mini akceptuje na veľmi štíhlej žene bez jediného gramu vulgárnosti a najkrajšia verzia, ako prezentovať nohy, je podľa neho mini s tvarovaným sakom, čiernymi pančuchami a vysokými topánkami. Ak sa niečo nosí so šarmom, vek vraj určite nerozhoduje.

Pomalé odhaľovanie

Dnes sa pýtame, dokedy je vhodné nosiť krátke sukne, no voľakedy boli problémom nohy samotné. Celé stáročia boli dôkladne skryté pod vrstvami sukní bez ohľadu na to, či mali osemnásť alebo šesťdesiat, či boli pekné alebo škaredé. V stredoveku sa odhalený členok automaticky spájal s pobehlicou alebo nemravnou koketou a považoval sa za horší prečin ako krádež.

Okraj sukne sa začal opatrne dvíhať začiatkom minulého storočia, ale až prvá svetová vojna ho zdvihla o poriadny kusisko vyššie. Keď sa v 20. rokoch sukne skrátili po kolená, bola to revolúcia, ktorú svorne oslavovali ženy, muži aj pančuchový priemysel. Na striebornom plátne sa už vtedy objavili hviezdičky v takých krátkych sukničkách, že by sa za ne nemusel hanbiť ani excentrický kreatívec John Galliano. Ale nikomu ani vo sne nenapadlo, že o pár desaťročí sa v nich budú premávať po uliciach všetky ženy. Stalo sa.

V roku 1959 vyšiel v Európe román Vladimíra Nabokova Lolita a o pár rokov sa objavil nový ideál ženskej krásy. Anorektické dievčatko s veľkými detskými očami v minisukni, ktoré poslalo bujné krásky 50. rokov do histórie.

Francúz alebo Angličanka?

„Bol som to ja, kto objavil minisukňu. Mary Quant môj nápad iba skomercionalizovala,“ tvrdil francúzsky návrhár André Courréges. „To sú celí Francúzi. Móda sa nedá objaviť. Ani ja, ani Courréges sme nevynašli minisukňu. Boli to dievčatá z ulice pripravené vyskúšať všetko nové a my sme len splnili ich túžby. Keď ju vymyslel prvý Courréges, prečo ju vtedy nikto nenosil?“, kontrovala Quantová. Mala pravdu.

581723

Dievčatá protestujú pred módnym domom Dior proti „neférovému upravovaniu“ minisukní.

Tínedžerky z londýnskych predmestí mali plné zuby konzervatívnej módy a túžili po zmene. Sukne si skracovali už od konca 50. rokov. Anglická dizajnérka Sally Tuffi n spomína: „Koncom 50. rokov neboli v obchodoch žiadne šaty pre mladých. Dievčatá nosili to, čo ich mamy.“

Londýn bol začiatkom 60. rokov na módnu revolúciu ako stvorený. Bol centrom kultúrnych zmien, mekkou mládežníckych hnutí, nových hudobných prúdov, plný očakávania a módychtivej mládeže, výstižne nazývanej Mods, ktorá za nič na svete nechcela vyzerať ako jej rodičia. Na Carnaby Street a King´s Road vyrastali jeden po druhom malé butiky, ktorých majitelia boli rovnako mladí ako ich klienti. A presne vedeli, po čo túžia. Nové trendy vznikali ruka v ruke s náladami ulice.

„Bola to renesancia módy. Nenastala kvôli nám dizajnérom. Jednoducho sa veci dali do pohybu a my sme boli toho súčasťou,“ opísala Quantová v roku 1966 v knihe Quant by Quant dobu, keď mal Londýn v móde posledné slovo.

Kráľovná minisukní a éra lolitiek

Mary Quant si otvorila butik Bazaar na King´s Road medzi prvými už v roku 1955. Absolventka odboru výtvarného umenia na Goldsmithovej akadémii v Londýne neznášala konzervatívnu módu, ktorú okolo seba videla, a jej túžbou bolo vymyslieť mladým ženám moderný, jednoduchý mladistvý šatník. „Pre mňa bola vtedajšia dospelá móda neatraktívna.

Nikdy by som to nechcela nosiť,“ povedala. Najskôr šila výstredné pyžamá a od roku 1958 krátke tunikové šaty bez rukávov s infantilnými okrúhlymi goliermi, ktoré sa diametrálne líšili od elegantných „dospelých šiat“ predchádzajúcej dekády s líniou presýpacích hodín. V roku 1961 jej minisukne odhalili kolená. Mali tridsať centimetrov a nazvala ich mini podľa svojho obľúbeného automobilu Mini Cooper.

O tri roky už siahali iba do pol stehien, pätnásť až osemnásť centimetrov nad kolená. Quantová mala nielen progresívne nápady, ale aj progresívne ceny. Verila, že móda nemá byť luxus pre horných desaťtisíc, ale má byť prístupná všetkým vrstvám. Preto jej minisukne nestáli viac ako 5 libier a mizli z pultov ako teplé žemle. Londýn zaplavili lolitky v kratučkých šatách, nízkych detských topánkach a nevinne klipkali umelými riasami.

Parížska mini story

Parížu chýbala búrlivá inšpiratívna nálada Londýna, preto mala francúzska mini revolúcia úplne inú, vážnejšiu príchuť. Impulz totiž neprišiel z ulice, ale z ateliérov módnych dizajnérov. Progresívni návrhári André Courréges, Pierre Cardin a Paco Rabanne si za metaforu mladosti zvolili futurizmus a vymysleli vesmírny štýl plný tvrdých syntetických materiálov v bielej a striebornej. Courréges predstavil svoj future style a prvé minisukne v roku 1965, na čo sa 82-ročná Coco Chanel týždenníku Paris-Match posťažovala: „Tento človek sa snaží úplne zničiť ženské telo a urobiť zo ženy malé dievčatko.“ Iba mladý Yves Saint Laurent sa nepridal k vesmírnej ságe svojich kolegov a jeho mini boli určené skôr pre mladé štíhle pozemšťanky ako krásne mimozemšťanky.

Krátke, kratšie, najkratšie

Minimánia naberala na obrátkach „Každý deň sme si mysleli, že už nemôžu byť kratšie, ale vždy sa našlo zopár centimetrov, ktoré sa ešte dali ubrať,“ spomína Barbara Hulanicki, majiteľka kultového butiku Biba v Londýne. V roku 1968 obleteli svet fotky zo svadby režiséra Romana Polanského a herečky Sharon Tate v asi najkratších svadobných šatách v histórii. Rok 1969 tlač vyhlásila za rok mikro mini. Čím boli sukne kratšie, tým dlhšie boli novinové titulky, dopravné zápchy a protesty staršej a konzervatívnej populácie, ktorá Quantovú obviňovala aj z toho, že minisukne provokujú mužov k sexuálnym deliktom.

Protesty sa ozývali aj z Paríža. Paradoxne z úst ženy, ktorá ako prvá v 20. rokoch nosila krátke sukne po kolená. Coco Chanel sa sťažovala, že ženy v minisukniach nevyzerajú ako dámy. Mládež však bola spokojná. „Quantová dokonale vystihla náladu mladých ľudí, ktorí túžili po slobode a neformálnom oblečení,” napísal Nigel Whiteley v knihe Pop Design – Modernism to Mod. A nielen mládež. Ocenenia dostala aj z najvyšších miest. Britská kráľovná Alžbeta jej udelila Rad britského impéria za export a v roku 1966 ju v Anglicku vyhlásili za Ženu roka.

Neberte nám ich!

Najslávnejšia predstaviteľka mini éry modelka Twiggy prestala podľa vlastných slov nosiť minisukne už v roku 1968. O rok neskôr návrhár módneho domu Dior Marc Bohan skonštatoval, že sukne sú už také krátke, že kratšie byť nemôžu a budú sa opäť predlžovať. Stalo sa. Onedlho zaplnili módne časopisy a obchody maxisukne. Stretli sa s odmietaním, tak prišli návrhári s kompromisom – mini s maxikabátom alebo maxisukňou, no čoraz viac presadzovali dlhé sukne. Ženskému publiku sa však návrat k zahaleným nohám vôbec nepozdával, čo začiatkom 70. rokov vyvrcholilo masovými protestmi a demonštráciami proti predlžovaniu sukní po celom svete. Jeden z najväčších sa odohral v roku 1970 v nemeckom Dortmunde, kde ženy s transparentmi Diktatúra módy = zvýšenie obratu na náš účet! alebo Kto chce maxi? Obchodníci! úplne ochromili premávku v meste. Nepomohlo. Móda si presadila svoje a v priebehu nasledujúcich rokov nohy zahalila.

Veľký návrat malej sukne

Nie nadlho. Už začiatkom 80. rokov bola mini späť, no naivný imidž 60. rokov nechala minulosti. Vrátila sa v podobe džersejových krátkych šiat s raglánovými rukávmi, čipkových volánikov a kožených kúskov v štýle sado-maso príslušníčok hnutia punk. Od začiatku nového tisícročia už z módy neodišla a dnes už nikoho nešokuje ani pätnásťcentimetrový pás namiesto sukne. Móda už totiž medzitým stihla odhaliť oveľa viac ako len holé nohy.

Pekne to zhrnul dizajnér topánok Diego de la Valle : „V 60. rokoch bola minisukňa viac ako nový módny trend. Bola symbolom ženskej emancipácie. Dnes je už iba jedným z módnych artiklov, ktoré žena môže a nemusí nosiť.“

Nosiť či nenosiť?

Móda nám už dávno nič nediktuje a väčšina módnych odborníkov sa zhoduje v tom, že mini nie je vecou veku, ale fyzickej kondície. Jediným diktátom je kritický pohľad do zrkadla a náš vkus. Ak nohy nie sú vašou silnou stránkou, život je krásny aj bez minisukne.

Ak vlastníte ukážkový pár, pre tridsiatničky snáď len jedna rada. Vyzerajú elegantnejšie, ak holé nohy vyvážite viac zahaleným vrchom, napríklad blúzkou či twinsetom. Vysoké topánky sú v poriadku, ale s miernym sklonom chodidla, aby sa svaly nôh trocha napli, no nie príliš. Vhodnou inšpiráciou pre tridsiatničky je napríklad štýl DKNY. Po štyridsiatke by mala sukňa klesnúť pod stred stehna.

Ideálny je elegantný štýl

Michaela Korsa alebo napríklad safari casual štýl a k nemu nízke sandále. Ženám nad päťdesiat najlepšie pristanú konzervatívne minisukne v biznis štýle, maximálne pár centimetrov nad kolenom, v spoločnosti blúzky alebo saka a lodičiek. Nahé kolená môžu byť kameňom úrazu, preto sú vítanými spoločníkmi priehľadné alebo nepriehľadné pančuchy. A naša posledná rada? Ak náhodou máte figúru ako Elle McPherson a spol., zabudnite na všetky dobré rady. Budete totiž vyzerať úžasne vo všetkom.

Tlačiť Diskusia