Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Azet.sk prejdi na

Ako sa uchovávajú potraviny čerstvé? Hoci aj ožarovaním!

04.02.2012 Lucia Mušáková

Mrazenie či klasické konzervovanie už dávno nie sú jediným možným spôsobom, ako prinútiť potraviny, aby vydržali čo najdlhšie.

Čo myslíte, prečo všetky ostatné vydržali? Čo myslíte, prečo všetky ostatné vydržali?

Neborák Jiří Schelinger by jahodám mrazeným, v igelite baleným asi nerobil až také nadšené promo, keby tušil, čo všetko sú schopné v našom tele porobiť. Podobne ako tisícky delikates rafinovane udržiavaných pri večnom živote. Načo chodiť okolo horúcej kaše, fakty sú jasné: čerstvosť konzumovaných potravín má zásadný vplyv na náš zdravotný stav. Praktiky uplatňované v honbe za predlžovaním ich trvanlivosti priamo ovplyvňujú kvalitu i dĺžku nášho života. Ako? Nie sme si isté, či to chcete vedieť.

Prvý spôsob: Mrazenie

To, že zmrazovanie potravín zaručuje stratu dvadsiatich až dvadsiatich piatich percent ich živín, je iba jemná predohra k populárnemu procesu uchovávania stravy pri niekoľkoročnom živote. Predtým ako si kúpite druhú mrazničku s expandovaným objemom, uvedomte si, že keď voda v bunkách rastlín zamrzne, bez milosti ich roztrhne. Práve preto sú niektoré potraviny počas rozmrazovania spľasnuté, kašovité, nevábne mäkké a asi preto aj výrobcovia na každom balení tak dôkladne varujú, aby sme obsah vrecka vysypali rovno do hrnca s vriacou vodou. Takisto ovocie či rýchlo sa kaziace látky živočíšneho pôvodu ako mlieko a smotana sa štrukturálne rozpadnú už pri prvom jemnom dotyku mrazu. Po rozpustení v žalúdku ich mŕtve bunky spúšťajú zhubný hnilobný proces, či sa nám to páči, alebo nie. Bez mrazených potravín sa však celkom zaobísť nedá, tak aspoň dbajte na zásadný rozdiel medzi správne a nesprávne zmrazenými.
Prvé a najdôležitejšie pravidlo je zmrazovať rýchlo a napríklad zeleninu pred zmrazením spariť vo vriacej vode. Ak kupujete mrazené potraviny v obchode, zistite, či je mraziaci box nastavený minimálne na mínus 18 stupňov. Po konzumácii nesprávne zmrazených a rozmrazených potravín hrozí malátnosť, výrazný úbytok mentálnych kapacít, obrna i alergie.

Druhý spôsob: Klasické konzervovanie

Konzervovanie potravín vyžaduje zahriať ich najmenej na sto stupňov Celzia a vzápätí hermeticky uzavrieť. Neprítomnosť kyslíka zabraňuje množeniu baktérií a skazeniu potravy v pohári či v plechovici, to je jasné. Klasické konzervovanie prevarením a uskladnením vo vákuu síce uchová vaše čerešne aj pre vnučkinho zaťa, výrazne však zníži ich nutričnú hodnotu. Významný nedostatok kyslíka, nositeľa života, robí z konzervovanej potravy mŕtvu masu bez akejkoľvek životnej energie. A americké výskumy priliali ďalšiu dávku oleja do ohňa, keď nedávno potvrdili domnienku skupiny pokrokových newyorských dietológov: konzervované potraviny majú štyrikrát menej vápnika, sedemkrát menej vitamínu B a desaťkrát menej železa ako ich kamaráti v čerstvom stave. Prevarené a zakonzervované proteíny živočíšneho pôvodu sú okrem toho ťažko stráviteľné, v tráviacom trakte sa menia na hnijúci odpad a zdroj toxických kyselín. Kalifornský lekár a odborník na výživu Henry Bieler už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia varoval, že „tepelná úprava mení bielkovinu tak, že v čreve začne hneď podliehať rozkladu a vytvárať ideálne podmienky na vznik tých najzávažnejších ochorení“. Účet za pochutnávanie si na kvalitne zapečatených párkoch, lančmítoch, paštétach a ďalších „večných“ zázrakoch mäsopriemyslu je podľa Bielerových štúdií senzačná trojkombinácia v zložení: parodontóza, osteoporóza a cirhóza pečene.

1173500:fullwidth:true:true:true

Tretí spôsob: Pridávanie chemických látok

Zlatý klinec! Zo všetkých spôsobov predlžovania životnosti totiž nie je nič horšie než kompletné prešpikovanie chemickými prísadami. Umelé látky od výmyslu sveta udržiavajú potraviny nielen v podozrivo čerstvom, ale i nedôveryhodne voňavom a neprirodzene atraktívnom stave. Cena za túto extravaganciu? Zničenie väčšiny vitamínov, minerálov, enzýmov a životodarných kvalít. Ak ste to náhodou doteraz netušili, o čom však pochybujeme, takmer každá potravina, ktorá sa nám na tanier nedostala z babkinej záhrady alebo predraženého bioshopu, bola pri výrobnom procese ošetrená niektorou vysoko účinnou chemikáliou. Teda umelým farbivom, emulgátorom, konzervantom, stužovačom, bieliacim prostriedkom, dezodorantom, alkalizujúcou prísadou, látkou na zväčšenie objemu, dezinfekčným prípravkom alebo posilňovačom chuti. Aj napriek tomu, že lekári upozorňujú na súvislosť medzi požívaním potravín s miliónročnou zárukou a rakovinou, vedci bijú na poplach a verejnosť je dnes už oveľa lepšie informovaná, v potravinárskom priemysle sa ešte stále veselo používa viac ako SEDEMTISÍC chemických prísad na zlepšenie vzhľadu, farby, vône, chuti, štruktúry a trvanlivosti priemyselne vyrábaných i prírodných potravín. (Dajte si do Googla Éčka.) Fuj.
Len na ilustráciu: Spolu s bobuľkami hrozna sa nám dostane do tela priemerne stopäťdesiat chemikálií. Pomaranče a mandarínky sú prifarbované, aby vyzerali oranžovejšie než v skutočnosti sú. Hlávkový šalát je postrekovaný veľkorysými dávkami síranu draselného, len aby sa ani týždeň po kúpe nedajbože nezačali objavovať známky vädnutia. A tak ďalej. A tak ďalej. Podčiarknuté a sčítané: Keď budete najbližšie stáť pred Sophiinou voľbou, či zahryznúť do jablka ako z reklamy, dovezeného povedzme z Nového Zélandu, alebo do „šúverky“, nesmelo pokukujúcej v priestoroch miestneho trhoviska, azda sa rozhodnete správne.

Štvrtý spôsob: Ožarovanie

Ďalší technologický vynález, ktorý udržiava naše potraviny nesmrteľné, pochádza už rovno z oblasti jadrového zbrojenia. Cézium 137, látka predstavujúca odpadový produkt pri výrobe atómových bômb, sa používa pri konzervovaní jedla ožarovacou, prosím pekne, metódou. Nekonečné množstvo potravín sa vystavuje ionizujúcemu žiareniu, aby sa zabránilo ich nechcenému dozrievaniu, klíčeniu a napadnutiu baktériami. Zástancovia metódy tvrdia, že je vysoko bezpečná a užitočná. Americká lekárka Annemarie Cobin v knihe Jedlo a zdravie varuje, že ožarovanie každú potravinu stopercentne premení zo živej na mŕtvu a navyše ju ešte aj zásobí voľnými radikálmi a toxínmi. Výsledok? Pochúťky na pultoch potravín s niekoľkomesačnou až niekoľkoročnou lehotou trvanlivosti ako vystrihnuté z francúzskej kuchárky... a zaručené problémy s otehotnením i s udržaním priemernej úmrtnosti aspoň na doterajšom republikovom priemere. Ožarovanie potravín dnes povoľuje legislatíva mnohých štátov, ale je rozdiel v tom, čo sa ožaruje. Napríklad v Belgicku, Holandsku, Maďarsku či Rusku sú to zemiaky, cesnak, cibuľa a obilie, väčšina zmrazených morských produktov v štátoch Beneluxu je tiež vraj ošetrených radiáciou. Najintenzívnejšie ožaruje, ako inak, USA a údajne je to takmer polovica výrobkov na pultoch ich predajní, ktoré prešli touto úpravou. Francúzsko ožaruje hydinové mäso a na Slovensku sa môžu ionizujúcim žiarením ošetrovať iba sušené aromatické byliny, korenie a zeleninové dochucovadlá. Toto obmedzenie sa vzťahuje aj na dovoz potravín a potravinových prísad. Ale! Ak si výrobcovia povedia, že nálepka OŠETRENÉ ŽIARENÍM ich predaj príliš nezdvihne, tak to skrátka na obale neuvedú a basta. Dovozové potraviny, ktoré nie sú patrične označené, si teda v pohode môžeme kúpiť bez toho, aby sme tušili koľko bije, lebo radiačné ošetrenie týchto potravín sa nedá zistiť ani dokázať. Takže naša záverečná dobrá rada nie je ani tak nad zlato ako skôr dôsledok sedliackeho rozumu. Kupujte naše slovenské výrobky a znížite riziko – o sto percent!

Tlačiť Diskusia
NEPREHLIADNITE